Maringotka

Na štyroch skorodovaných kolesách s požičovne, s Cirkusu Humberta. Úplné zelená, celučká - celá, bez okenných rámov, bez dverí. Uprostred jabloní, hrušiek, malín - a bodliakov. Na parcele o výmere štyroch katastrálnych jochov. Presne tam...., tam hore...., presne kam sa zrána dívaš, keď rozospato vstávaš. Je .... a na vždy bude, moje.... miesto! V tej drevenej, zelenej maringotke po cirkusákoch, čo prišli k nám ešte v starých dobách, súdruhov a súdružiek, po tých, čo pošli taktiež dávno preč. A len ta drevená maringotka pre zlomené kolesá na mojej parceli - v srdci ostala. A možno, že len spomínať, by som chcel, na časy, keď nosili sa Cečka, keď všetko bolo dáko - iné. A preto - tá maringotka, tá čo sa napriek času vôbec nezmenila. Uprostred jabloní, hrušiek, malín - a bodliakov, ďaleko od všetkých, čo bez hlavo - išli s dobou. Len ja a maringotka, a možno zopár ešte vrán, holubov a sýkoriek.

---