Na Písmáku publikuje 50 tisíc autorů, 434 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Novinky #2 (28. 9. 2019)
Novinky (1. 8. 2019)

+2 neviditelných
majstri
datum / id26.12.2008 / 306098Vytisknout |
autorAššurballit
kategoriePovídkyDalší dílo autora
zobrazeno2486x
počet tipů11
v oblíbených0x
majstri

U Sedláka bolo plno. Bývalé hviezdy si medzi sockami upíjali zvyšky rozumu a spomienok. Jak urevaní malí haranti nadávali na dnešný svet, ktorý si ich umenie už dávno nectí.

 

To za komunistov....

 

Spomínali a predháňali sa v tom kto kde hral, kto čo uvádzal a tak celkovo, kto bol väčšia hviezda, kto bol viackrát v telke a kedy to zasa budú reprízovať.

 

Raz za čas došla nejaká ženská z programu o senioroch, alebo chlap z programu o hviezdach, aby s nimi o tom za pár šupov nakrútili dojemnú reportáž a ľudia si ich potom ďalší týždeň prichádzali obzerať. Ukazovali ich malým deťom, ktoré nechápali, ako Párok mohol tak zostarnúť a že kráľ Mrkva z Mrkvova už dávno nemá ryšavé vlasy. A okrem toho im platili chľast a vraveli im MAJSTRE sem a MAJSTRE tam, aký je ten svet nespravodlivý a majstri sa obvykle rozcítili, vraveli ako to je v Amerike, a že keby boli mladí dnes, tak by mali milióny, ale takto nemajú nič a politici.... Potom sa im do oka nebadane vtisla slza, ktorá sa zväčšovala, oči červeneli, až si zrazu spolubesedník uvedomil, že tá postava oproti ním, ten MAJSTER, ktorý tak skvele zahral Jána Révu, spustil hysterický plač. Fanúšik väčšinou zneistel a zaplatil mu ešte jeden pohárik a prisľúbil nejakú pomoc. Samozrejme sa už nikdy neukázal.

 

Postupne chodilo hostí čoraz menej a zostali zasa len štamgasti a náhodní okoloidúci, ktorí ani len netušili, že ten chlap s výzorom čečenského separatistu vo výslužbe je bývalá herecká hviezda. A tak hviezde ostalo len spomínanie, kde hrala, čo uvádzala, a že toť nedávno bola na Markíze v jednej reportáži.

 

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Ja som chodil do Sedláka už dlho, s väčšinou ľudí som si tykal, dokonca aj s hereckými hviezdami Vilom a Milom.

 

Bol to relatívne lacný podnik a vybavenie tomu zodpovedalo. Na stenách fľaky, vzduch vydýchaný, na starých stoloch, vrezané nápisy a kosoštvorce. Odtlačky po pohároch, obrusy žiadne, tvrdé stoličky, ktoré pri každom pohybe spustili škrípanie podobné brzdiacemu vlaku. Podpivníky držiace len silou vôle,  rozmočené a popísané telefónnymi číslam s dodatkom JULO SEX LINE – ZAVOLAJ a podobne.

 

Skutočne mizerný podnik.

 

Spočiatku som tan chodil, pretože to bolo blízko do práce, po čase som si zvykol a chodil  tam aj keď som mal dovolenku, alebo cez víkendy.

 

Práve tu som si najlepšie užíval svoje víno. Svoje osamotené nemyslenie v kúte, keď som len tak počúval cez seba hovoriacich ľudí, štrnganie pohárov, z vonku prekrývané piskotom električiek, alebo som zameral na Vilove a Milove čiviečividelblbékecy. Väčšinu ich príbehov som už poznal a tak som sa znovu ponoril  do priestoru...

 

Niekedy v ten moment prišiel čašník Rudi. Smrdel pivom a cigaretami viac než zákazníci a cez to všetko bol ešte cítiť po cesnaku..

 

Vraj mal aj vysokú školu, kedysi aj peknú ženu , ktorá ho nechala pretože bol neplodný a nerád chodil do divadla. Jedného dňa ho zbalila a vymenila zámky. Byt bol písaný na ňu, on sa vrátil k rodičom, uzavrel sa do seba, začal piť a za nejaký čas sa stal krčmárom u Sedláka a po revolúcii tam začal aj spávať. Najskôr len niekedy, keď bol príliš opitý alebo unavený aby sa vrátil domov, neskôr na stálo, v malej miestnosti malej akurát tak na posteľ a telku. Živil sa zvyškami z kuchyne a zostatkovým pivom. Nič mu nechýbalo.

 

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Ženy do toto podniku nechodili. Raz za čas sa nejaká ukázala s frajerom a v lete nejaká čo tam chcela brigádovať. Tá posledná bola Jana- Kučeravé dlhé vlasy, piercing v ľavej nosnej dierke a prsia, ktoré stačili na to aby ju Rudi prijal.

 

Rudimu sa Jana páčila, od kedy nastúpila sa začal pravidelne umývať. Chodil čistý, upravený, pil menej piva.

 

Ja ju milujem chlapi. Povedal raz,  keď tam nebola.

 

Všetci sa na to rozosmiali, vraveli, že je príliš starý, nech si nájde ženu vo svojom veku a že hen práve predvčerom  jednu takú na cintorín niesli, alebo že nech si radšej kúpi nejakú so zárukou a nápisom MADE IN...

 

Rudiho sa to dotklo a tri dni im nosil tri krát popľuvané pivo.

 

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Večer ostal Rudi s Janou sám. Ukladali stoličky, z riadu odstraňovali zvyšky zaschnutého jedla, z hajzlu šable a z dlažby krv po včerajšej bitke.

 

 

Deň predtým sa jej Rudi dokonca pri podávaní handry dotkol. Potom sa mu o tom snívalo Stál za výčapom, ona behala pomedzi stoly a po utretí každého stola jej musel podať novú handru. Zobudil sa o tretej ráno. Vták mu stál, tak sa šiel vyhoniť.

 

Tento večer mala Jana krátke tričko, cez ktoré sa vylievali von prsia, zadok jej kmital, pod matným svetlom sa jej odrážal piercing. Spomenula, že je unavená a že sa teší do postele. A ešte niečo zo svojho života. On jej mechanicky odpovedal. Navzájom sa v podstate ani nepočúvali. Ale aspoň udržiavali konverzáciu.

 

Keď skončila, tak sa rozlúčila a chystala sa odísť.

 

Mohol by si mi otvoriť? Rudi podišiel k dverám, tak ako mal  vo zvyku zatočil kľúčikom.

 

A nedáš si ešte jeden?

Nie, som unavená možno zajtra.

Ale, no tak. Začal  absolútne klišéovitý presviedčací dialóg, po ktorom jej nanútil vodku a ona ju exla aby mala pokoja chystala sa znovu odísť, on jej nalial ďalší. Ten odmietla, podišla k dverám. Boli stále zamknuté. A zrazu stál pri nej omaciaval jej kozy, ona sa bránila, smrdela potom, ale jemu to nevadilo. Prisal sa k nej, ona kričala. Strol jej tričk, hodil ju na zem a dal jej pár faciek. Cítil pach piva a krvi. Plakala, kopala. Nepomáhalo.

 

Za pár minút sa urobil. Ona ostala ležať na zemi, z plaču ostal len akési štikútanie ako keď sa zasekne motor. Odvalil sa z nej a šiel jej otvoriť. Ona vsatala a zobrala veci a nahá vybehla na ulicu.

 

Bolo mu smutno. Odchádzala. Vedel, že sa nevráti. Trochu sa bál, že ho prezradí, ale miloval ju príliš na to aby ju zabil.

 

Medzi prstami zvieral cigaretu. Nalial si pohárik, potom ďalší. Utrel dlážku. Zvalil sa na posteľ. Po chvíli zaspal.

 

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

 

Ráno bolo všetko ako po starom. Včerajšok prichodil Rudimu ako matná spomienka na dávnu minulosť. Otváral o ôsmej. Pred dverami už stáli herci Vilo a Milo. Objednali si víno. Po nich prichádzali ďalší. Medzi nimi aj ja. Objednal som si pivo, posadil sa do rohu a jasne dával najavo, že chcem byť sám.

 

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Rudi tento deň obsluhoval ako diabol. Bol rýchly, usmieval sa a na otázky, kde je Jana odpovedal so záhadným úsmevom.

 

Veď viete chlapi.

 

Chlapi vedeli svoje. Hádali, že ho určite odbavila, na čo Rudiho tvár sčervenela, pery sa napli do obrovského úsmevu, takže vyzeral ako obrovský smajlík z desiatej verzie ICQ, alebo prasačia hlava, do ktorej ešte nestihli dať jablko.

 

Tak sme trochu popili, viete chlap. A potom bolo, viete chlapi, veď čo vám budem rozprávať?

 

Chlapi dobiedzali, pretože práve teraz v tejto chvíli to začalo byť zaujímavé. Povedali o ňom dokonca, že je kanec, čo Rudiho naozaj potešilo, rovnako ako fakt, že je stredobodom pozornosti. To ho povzbudilo a tak si začal vymýšľať detaily, ako sa opili a ona potom vyliezla na stôl a urobila mu strptíz a chytila ho za vtáka a sama si ho tam vrazila. A keď bolo po všetkom tak mu rozprávala aký bol skvelý a chlapi ho teraz tiež žrali. Potľapkávali ho po pleci.

 

A prečo tu nieje? Už nepríde? Spýtal sa ktosi z davu potľapkávačov. Rudi trochu zneistel, ale nakoniec zo seba vyjachtal, že on takú kurvu nechce mať a ktovie či nemá syfilis, alebo kvapavku, že on o takých chorobách veľa v telke počul.

 

Chlapi pritakali. A on im zato nosil nad mierku načapované pivá.

 

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Na obed si prisadol ku mne taký chlapík. Nemal inú možnosť. V krčme bolo plno. A a tak som, hoci nerád, okejmávnutím ruky privolil.

 

Objednal si dvojitú vodku a potom jednu malú, ale dva krát k tomu pivo. Asi desať minút bol ticho. Sedel vzpriamene v slušnom obleku, vypovedajúcom o jeho vyššom sociálnom statuse a s plešinou, ktorá predpovedala jeho vyšší vek.

 

Môžem? Ukázal ukazovákom na moje cigarety.

Hm. Mykol som plecom a na moment pocítil istý divný pocit moci, ktorý prežívajú len ľudia, ktorí o niečom rozhodujú.

Zapaľovač?

 

Podal som mu ho.

 

Stále sedel vzpriamený, rukou prechádzajúcou po plešine, s pohľadom uprene zabodnutým do mňa.

 

Zapálil si a po chvíli ku mne natiahol ruku.

 

Ja som inak Milan.

Ja Vilo. Odvetil som bez záujmu o konverzáciu, ktorá aj tak z hľadiska logiky  musela nasledovať.

 

V rozšušťanej telke bežal telefonický kvíz. Na obrazovke vidieť obrázok Karla Gotta a k tomu písmenká KAREL a GOT. Ľudia mali uhádnuť meno známeho českého speváka.  Celé to uvádzal účastník jednej reality show, ktorý sa preslávil hysterickými výlevmi a tým že si dokázal v priamom prenose dokázal dať do úst vlastného vtáka.

 

Po desiatich minútach úporného prosenia zavolal prvý divák.

 

Gottwald?

Bohužiaľ, to je nesprávna odpoveď.

 

Ty kokot, to je Gott. Vykrikoval Vilo.

Že Gottwald!!. Rehlil sa Milo a rukami búchal po stole.

Rudi pritakal.

Jak môžu byť ľudia takí jebnutí?

 

A ty čo vlastne robíš? Vstúpil Milan necitlivo do môjho kvízusledovania.

Zamyslel som sa.

Hm. Ja ti už ani neviem.

Jak to?

Neviem. Dralo sa mi z úst.

Ja som... Povedal niečo, čo pohltil krčmový hurhaj, ktorý sa rozpútal potom, čo niekto v televízii odpovedal správne.

Zaujímavé. Odvetil som.

Som sa dnes pohádal so ženou. Pokračoval v rozprávaní a potom pridal ešte ďalšie dva či tri dlhé nezaujímavé príbehy. Do očí sa mu pritom tlačili slzy. Ja som rozmýšľal čo vlastne robím.

 

Milan si objednal ďalšie pivo.

 

A tak som ju udrel. Strhlo ma z pritakávania niečo, k čomu som cítil povinnosť zaujať postoj.

Sa jej nediv, keď ju tlčieš. Precedil som pomedzi zuby.

Ty si nikdy neudrel ženu, čo?

Príde mi to ako pičovina. Hm. Odvrkol som. Je to zbabelé.

Na chvíľu stíchol. Ale potom začal znova.

 

Rozprával o tom, aké to bolo prvý raz, ako ho podviedla a on ju zmátil. Vravel, že cítil moc, silu, prevahu, keď ju videl revať a prosiť o odpustenie pochopil, že to nie je nič iné len forma lásky.

 

Si úchyl.

Asi hej. Prikývol. Vypýtal si cigaretu a ja som mu ju podal.

 

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Do Sedláka chodili rôzne partie. Fašisti, pankáči, cigáni. Ich množstvo im dávalo zvláštny pocit jedinečnosti, väčšinou sa to však prejavovalo len hlučnosťou.

 

Tento týždeň prišli básnici. Pili veľa, odpovedali si vo veršoch, recitovali klasikov a výborne sa pritom zabávali. Raz skúšali odpovedať vo veršoch aj Rudimu.

 

Prvý básnik: I jedno pivo si dám

Druhý básnik :a k tomu vína trochu.

Tretí básnik: tiež pivo jedno k nám

Štvrtý básnik: A to je všetko hochu.

 

Rudi sa zháčil. Odpovedal niečo v tom zmysle, že jebe ciciny ich maci aj maci ich maci a vôbec celej ich rodiny a že keď si chcú niečo piť, nech rozprávajú jak normálni ľudia, né jak takí kokoti.

 

Básnici skameneli.

 

Ale to veď to mi len tak šéfko. Odhodlal sa jeden z nich preťat ticho. Dve pivá a dva deci vína poprosíme.

Rudi sa upokojil. Poháre im popľul len trochu, tak pre šťastie.

 

Nie vždy mal Rudi, tak dobrú náladu.

 

Raz mu nejaký študent povedal, že pohár smrdí  rybinou a že on také piť nebude. Rudi zobral pohár s pivom ovoňal, zašomral, že pivo a položil ho za seba.

 

A to je všetko? Ozval sa študent.

 

Rudi mykol plecami. V ústach žvachľal strúčik cesnaku, od istého  jedol cesnak vo veľkom, kvôli zdraviu.

Do piče. Začal študent a skončil pri hygiene.

 

Rudi znovu mykol plecom. Prehltol cesnak a rýchlym úderom pravačky skolil prekvapeného študenta k zemi.

 

Kurva. Postavil sa, z nosa mu tiekla krv, vyzeral otrasený, tesne predtým ako sa stihol ohnať po Rudim chytil ďalšiu. Zasa padol na zem.

 

Čo to robíte? Zavolám na vás políciu. Postavil sa nejaký jeho vychrtlík.

 

Rudi mykol plecom. Zavolaj. Otočil sa mu chrbtom.

Vychrtlík zatiaľ zbieral zo zeme kamoša.

 

Keď sa otočil naspäť zbadal ako vstávajú od stola aj ďalší jeho kamoši a chystajú sa odísť.

 

A platiť bude kto? Zakričal na nich.

Si to zaplať sám, kokot. To už spozorneli aj Vilo s Milom a pár ďalších štamgastov.

 

Rudi neohrozene prišiel medzi nich. Ty chuj choď do piče. Povedal najvyšší a najťažší z nich. Upokojený Rudi sa na neho zadíval, ale nevpálil mu, len povedal cenu. Serte na to chalani, Povedal plavovlasý pacifista.

 

Zaplatili a šomrajúc, že do takého pajzla už nevlezú odišli.

 

Štamgasti sa pustili späť do svojho. Boli radi, že to takto dopadlo. Keby mladí nezaplatili museli by vstať a vytrieskať to z nich. Už veľa podobných skončilo s rozrazenými nosmi, monoklami  a polámanými kosťami, len pretože podcenili vek a kondíciu miestnych opilcov.

 

Zamyslel som sa v hlave mi vŕtalo, čo vlastne robím, kde bývam. Hľadel som na svoje ruky. Boli malé, špinavé, nechty neupravené, okúsané. Ale to neznamenalo nič.

 

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Vilo a Milo dostali novú rolu. Prišiel za nimi slovenský režisér. Spomenul, že to môže byť ich veľký návrat a oni hltali každé jeho slovo. Po rokoch opustili staré historky a vraveli o tom, čo bude.

 

Videli sa na plagátoch, hovorili o rozhovoroch, ktoré budú poskytovať.

 

A o čom ten film bude? Spýtal som sa.

Nevieme. Ozval sa dvojhlas zostarnutých hercov.

Ste nečítali scenár.

Načo? Povedali a ďalej sa bavili o tom, že si kúpia fraky a cylindre, ako za starých časov.

 

Nechal som ich na pokoji.

 

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Večer sme v tej krčme ostali už len ja a Rudi. Objednával som si pivo. Rudi si prisadol ku mne. Oči mal zakalené, bez života, plešina sa mu leskla. V ústach prežúval miesto žuvačky cesnak a rozprával o politike.

 

Hm. Rudi, počuj, čo ja vlastne robím?

Akože čo robíš? Piješ pivo, ty kokot.

Ale ja myslím, že čo tu robím, keď nie som tu, ale tam som tam vonku. Ukázal som smerom ku vchodovým dverám.

Ty si tu stále.

Nalej mi ešte Rudi.

Už je záverčná. Po záverečnej nenalievam.

Ale no tak, prosil som ho.

 

Začal mi čapovať pivo. A ja som zaspal nad stolom. Ráno ma zobudil ruch. Okolo mňa už sedeli štamgasti.

 

Dobré ráno. Volal Rudi. Tú noc si zaplatíš. Zasmial sa nahlas.

Daj mi pivo, Rudi, bolí ma hlava.

 

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Už dlhší čas som nespal doma. Po dvoch týždňoch som to prestal rátať. Prišlo mi to prirodzené. Rudi povedal, že keď chcem môžem prespávať tam. Stačí keď mu pomôžem s krčmou. Súhlasil som.

 

Rudi vytiahol, neviem odkiaľ, matrace a zložil mi ich priamo v kuchynu. Páchlo to tam po spálenom oleji a rozkladajúcom sa jedle. V rohu som zbadal otravu na potkany, ale chuť spať ma premohla skôr ako som začal myslieť.

 

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

Práca mi išla dobre. Pomáhal som Rudimu s riadom, občas som utrel dlážku, svet vonku mi nechýbal, nezaujímal ma. Tu som mal všetko, čo som potreboval. Pivo, jedlo, ľudí, ktorých som volal kamarátmi.

 

Milo a Vilo asi týždeň nechodil. Videli sme ich v telke, na všelijakých akciách, dávali rozhovory a usmievali sa jak takí kokoti. Vždy keď sa objavili na obrazovke zaznel obrovský potlesk.

 

Ja som zatiaľ vytieral dlážku. Myšlienky mi lietali v priestore a jediným mojím cieľom bolo nechytiť ich.

 

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

S Rudim sme sa za poslednú dobu zblížili. Učil ma ako čapovať pivo pre kamarátov, ako pre cudzích bez toho aby si niekto všimol rozdiel, učil ma ako čo najrýchlejšie umyť pohár, tak aby vyzeral čistý. Učil ma rôzne finty, ktoré mu nikdy nešli a ľudia tam chodili len zo zvyku alebo pre lacné pivo.

 

Občas sme sa bavili o politike, o futbale. O ženách väčšinou len sprostredkovane – ako ten chlapík v modrej mikine vravel, že má ženu ktorá...alebo ten blondiak v šedom svetri šukal vraj.... .  Rudi prevaľoval v ústach  strúčik cesnaku a vyzeral spokojný so samým sebou.

 

Občas sme sa pozerali von. Pozorovali sme ľudí, ale nikdy sme neprešli viac než za električkovú trať, dosť blízko na to, aby sme cítili krčmový smrad.

 

 

Ráno som sa zobudil a šiel pripraviť stoly. V tom čase  už Rudi väčšinou láduje pivo a párky a čaká na kuchárov. Teraz ho nebolo. Zakričal som na neho, ale neozýval sa. V hlave mi preblesklo, že možno ešte spí, alebo že sa niečo stalo. V hlave mi preblesklo viacej variant. Snažil som sa zachytiť niť myšlienok. Ťarbavým krokom som sa presunul k jeho kutici. Odtlačil som dvere. Nazrel dnu. Rudi tam nebol. Veci mal zbalené. Akurát na posteli nechal lístok – ZOBER TO ZA MŇA. Chvíľu som si ten lístok pozeral a potom ho strčil do zadného vrecka nohavíc. Pomaly sa začali zbierať kuchári, krátko po nich prví štamgasti. Medzi nimi aj Vilo a Milo, prišli, posadili sa ako to robievali predtým.

 

Kde je Rudi? Bola ich prvá veta po pivo a borovičku.

Neviem, zbalil sa a odišiel. Po tejto vete ostala sekunda mŕtveho ticha. Nechal mi to len tento lístoček. Vytiahol som zo zadného vrecka skrkvaný kus papiera. Niektorí si ho obzerali ako svätý obrázok. Hmkali. Ale na nič neprichádzali.

 

No tak nos už. Ozval sa Vilo, výnimočne bez Milovho dodatku.

 

Ja som nosil. A nezmenilo sa nič. Vilo a Milo mali o pár historiek viac, ale sťažovali sa rovnako.

 

Keď všetci odišli, zostal som sám. V hlave som mal uderené dosť málo na to, aby som nedokázal myslieť na Rudiho. Snažil som sa spätne zachytiť posledné dni, náznaky, ako napríklad keď prestal piť, keď sa usmieval inak ako inokedy. Pripisoval som posledným udalostiam nezmyselné významy. Prečo povedal poslednú dobrú noc to takým tónom?  

 

V každom prípade sa Rudi už nevrátil. Nikto o ňom už nič nepočul.  Ja som prebral som po ňom krčmu, plat, padali mi vlasy, brucho rástlo, približne do Rudiho váhy. Štamgasti ma začali prezývať Rudi dva.,  skrátene Rudi. S chuťou som zahryzol do cesnaku. Zvykli si na mňa pomerne rýchlo.

 

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

09.01.2009 15:57:15dát kritice tipCrawlingChaos
odhalene maso spolocnosti...
26.12.2008 22:05:17dát kritice tipAššurballit
...no hema je tiez klasika...najme pre medikov a pedagogov...usmev...

...ale v hlave som si skor predstavoval viechu u sedlaka...i ked ani ta to nebola...

26.12.2008 15:01:27dát kritice tipemoce_a_kofola
nepovedz ze to je Hema, lebo sa poskladam :))


Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.