Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seVozeň č. 23
18. 04. 2009
2
5
1967
Autor
nepotrebujem
9:53.
Na železničnej stanici A začínajú do vlaku nastupovať ľudia.
Pri opise ďalších udalostí sa obmedzím na vozeň č. 23.
9:55
- Jedna dôležitá informácia je zámerne zamlčaná –
Do vozňa č. 23 vstupujú dvaja rómovia so zlatými reťazami okolo krku. Sadajú si na sadadlá č. 9 a 10.
Sedadlá č. 9 a 10 začínajú so zazeraním na všetko okolo.
9:56
Do vozňa vchádza skupinka štyroch mladých ľudí, dvoch chlapcov a dvoch dievčat. Svoju batožinu dávajú do batožinového priestoru nad sedadlami č. 3, 4, 7 a 8, kde sa im len s problémami zmestí.
Chlapci si sadajú na sedadlá č. 3 a 4, dievčatá na sedadlá 7 a 8.
Sedadlá 3 a 4 sa začnú rozprávať, zatiaľ čo sedadlá 9 a 10 na ne gánia.
9:59
Sedadlo 4 sa obzerá vôkol seba na všetky strany. Cez medzeru medzi sedadlami 7 a 8 vzhliada, ako naňho zazerá sedadlo 10. Chvíľu na seba hľadia, potom sedadlo 4 odvracia zrak a sedadlo 10 začína s gánením na sedadlo 3.
10:01
Do vozňa priam vtŕha ďalší cestujúci. Celú tvár ma zakrytú novinami, nie je mu z nej ani trochu vidieť.
Prechádzajúc celým vozňom, dáva si záležať, aby jeho tvár ostávala v anonymite. Sadá si na sedadlo č. 21. Noviny si spred tváre naďalej neskladá.
10:02
Vlak sa vydáva smerom zo stanice A do stanice B.
10:07
Sedadlo 21 opatrne obracia stranu novín. Dôsledne pritom dbá o svoju utajenosť.
10:09
- Načo otáčal tú stranu, keď tie noviny aj tak nečíta? – pýta sa sedadlo č. 8 sedadla č. 7.
- Neviem, - odpovedá sedadlo 7. Následne vstáva a stáva sa z neho krásne mladé dievča, ktoré odchádza na záchod.
10:10
Sedadlo 3 si všíma, ako naň hľadí sedadlo 10. Zdá sa, že je mu to nepríjemné. Sedadlo 10 neprestáva so zazeraním ani potom, čo sedadlo 3 odvracia zrak.
10:12
Sedadlá 9 a 10 sa začínajú šeptom zhovárať. Nie je im rozumieť. Keď sa dvere vozňa otvárajú a dnu sa vracia mladé dievča, obe sedadlá naň skúmavo vzhliadnu.
Dievča sa tvári, akoby ich pohľady nezaregistrovalo, no z jej pohybov badať nervozitu.
Sadá si a opäť sa z nej stáva sedadlo č. 7.
10:15
Vlak zastavuje v stanici B. Je to malá stanica, preto z vozňa č. 23 nik nevystupuje a ani doň nenastupuje.
10:20
Vlak sa začne hýbať v ústrety stanice C.
Sedadlo 4 si znova všíma, ako naň hľadí sedadlo 10. Štuchá do sedadla 3, ktoré to pochopí a pozrie sa na sedadlo 10.
10:22
Sedadlo č. 8 opiera hlavu o okno a postupne sa mu zatvárajú oči.
Dôkaz ako cesta vlakom človeka uspáva.
10:23
Sedadlo č. 3 zaregistruje, že naň nezazerá už len sedadlo č. 10, ale aj sedadlo č. 9. Následne sa zohýba k svojmu vaku, ktorý sa mu už nezmestil do priestoru nad hlavou a čosi v ňom hľadá. Napokon vyberá dýku a začne si ju vyhadzovať.
10:25
Vlak prichádza do mesta A1 na stanicu C. Z vozňa nikto nevystupuje, zato doň nastupuje. Jeden párik dôchodcov, z ktorých sa po sadnutí stávajú sedadlá č. 25 a 26.
10:28
Sedadlo 3 si prestane vyhadzovať svpju dýku a skúmavo sa zahľadí na sedadlá č. 9 a 10. Vie, že ho po celý čas sledovali, tak sa na ne usmeje a výstražne im zakýva dýkou.
Sedadlo č. 8 sa prebúdza.
10:37
Do vozňa vstupuje skupinka metalistov. Dokopy 8 ľudí, 3 dievčatá a 5 chlapcov. Všetci s dlhými vlasmi, oblečení prevažne v čiernom s tričkami kapiel Iron Maiden (2krát), Motorhead (1krát), Venom (1krát), Deep Purple (1krát).
Keď prechádzajú okolo sedadla č. 10, sedadlo č. 10 povie akoby mimochodom sedadlu č. 9, ale tak, aby to počula aj skupinka: - Neznášam metal.
- A ja zas neznášam čierne papule, - oborí sa naň malý blondiak s tričkom Motorheadu.
Sedadlá 9 a 10 naňho nevražive zagánia. Sedadlo 9 sa dokonca chytá operadiel, akoby sa chcelo zdvihnúť.
- Len pokoj, - povie mladá tučná metalistka s tričkom, na ktorom sa dve lebky oblizujú mimoriadne dlhými jazykmi.
Sedadlo 9 si sadá a skupinka sa pohýňa smerom ďalej.
10:40
Vlak odchádza zo stanice C.
10:42
Skupinka metalových sedadiel {15, 16, 17, 18, 19, 20, 23, 24} začína s pitím a hlukom.
Sedadlo 10 zazerá na sedadlo 4.
Sedadlo 3 si opäť začína vyhadzovať dýku.
10:45
- Vy ste zo Slovenska? – pýta sa sedadlo 9.
- To ako myslel nás? – pýta sa sedadlo 8 sedadla 7.
- Asi... Neviem, - odvetí sedadlo 7.
- Áno, myslím vás, - vraví sedadlo 9.
10:47
- Asi nás ignorujú, - vraví sedadlo 10 a pritom gáni na sedadlo 3.
10:56
- Pane, prečo sa schovávate za noviny? – pýta sa sedadlo 17 sedadla 21.
Sedadlo 21 zaryto mlčí.
- Možno je hrozne šeredný, - nadhodí hrozne šeredné sedadlo č. 20.
Ostatné podgurážené metalové sedadlá sa začnú rehotať.
- Pane, čo si o tom myslíte? – dobiedza sedadlo 17.
Spoza novín sa vynorí ruka zvierajúca revolver. Namieri ním na sedadlo 17. Smiech okamžite utícha.
10:57
- Zrejme nestojíte o to, aby som niektorému z vás odstrelil hlavu. Ak však stojíte, kľudne ma provokujte ďalej, - prehovorí sedadlo 21.
Vo vozni č. 23 ostáva hrobové ticho.
10:59
Vstáva párik dôchodcov. Ostatné sedadlá na nich civia. Len sedadlo 21 sa venuje svojim novinám.
Keď sa dvojica dostane k dverám vedúcim preč z vozňa, svorne povie: - Dovidenia, - a následne obaja miznú preč.
11:11
Vlak zastavuje v meste A2, stanici D.
Metalové sdadlá vstávajú a odchádzajú preč. Chlapík s tričkom Motorheadu ešte zagáni na sedadlá 9 a 10, tie mu jeho zlostný pohľad opätujú, no nič sa nestane. Skupinka opustí vlak.
11:25
Na stanici D do vozňa nik nenastúpil, vlak sa pohýňa vpred.
11:27
Sedadlo 8 opäť zaspáva.
11:31
Sedadlo 7 vstáva a obracia sa dozadu.
- Čo ste tak ticho? – spýta sa dievča sedadiel 3 a 4.
- A však čo budem hovoriť, - vraví sedadlo 4.
- Však naše posledné chvíle na dlhý čas.
- No hej...
- Ti je smutno, že ideme domov?
- Uhm.
- A však kontakty máme, tak čo. Sa nevidíme naposledy.
- Máš pravdu.
- Ta s vami nie je reč.
- XX1 spí?
- Zdá sa, že hej. Prečo?
11:32
- Len tak... Kedy budeme na Slovensku?
- Neviem.
- Keď sa zobudí, daj mi vedieť, chcem sa jej niečo spýtať.
- Dobre, - následne sa otočí a stane opäť sa z nej sedadlo č. 7.
- Detičky idú z výletu, - konštatuje sedadlo č. 10.
11:37
Zaspávajú sedadlá č. 9 a 4, obe takmer súčasne.
Sedadlu 7 taktiež oťažievajú oči.
Sedadlá 3 a 10 na seba gánia.
11:40
Sedadla 7 zaspáva.
Sedadlo 21 si začína opatrne odhaľovať tvár. Dokonca až tak, že mu vidno oči. Pohľad upiera na sedadlo č. 7.
11:44
Vlak prekračuje Slovenskú hranicu.
11:46
Sedadlo 3, ktorému sa už dlhšie zatvárali oči, zaspáva.
11:49
Sedadlo 10 sa dvíha. Presviedča sa, či sedadlá 3, 4, 7 a 8 spia. Spia. Prejde k sedadlu č. 3, ktoré vo svojej ruke drží nebezpečne vyzerajúcu dýku.
Róm so zlatými reťazami a vyholenou lebkou sa zlomyseľne uškŕňa.
11:50
Róm vytrhne sedadlu 3 dýku z ruky, načo sa sedadlo 3 zobudí, ale už je neskoro.
Róm mu priloží jeho vlastnú zbraň pod krk a popritom sa slastne usmieva.
11:51
- To som mal len na ochranu, - bráni sa sedadlo 3. Hlas sa mu celý trasie.
- Na ochranu pred čím? – pýta sa Róm.
- No...
- Predo mnou?
- Keď...
- Ale, ale...
Sedadlo 4 sa pomaly prebúdza, no keď zbadá výjav po svojej pravici, okamžite je úplne čulé.
- No čo, chlapci? – pýta sa Róm s nožýom v ruke.
- Čo chcete? – odpovedá otázkou sedadlo č. 4.
- Kúsok úcty, - vraví čierny muž zvýšeným hlasom, na čo sa začnú prebúdzať sedadlá 7, 8 a 9. – To, že som čierny ešte neznamená, že sa predo mnou treba mať automaticky na pozore!
Vtedy už vo vozni nespí nik.
- Neublížim vám, - pokračuje Róm, - avšak túto hračku si pre istotu nechám.
S dýkou sa vracia k svojmu sedadlu , potom si doň sadá a už ako sedadlo č. 10 pokračuje v zazeraní na ostatné sedadlá.
11:59
Vlak zastavuje v meste B1, stanici E.
Sedadlá 9 a 10 vstávajú a odchádzajú preč.
Sedadlu 3 sa očividne uľavilo, hoci už nenávratne prišlo o svoju dýku.
12:02
Sedadlo 4 vstáva. Chlapec prechádza okolo svojho spolusediaceho do uličky a následne si sadne na sedadlo 12, oproti sedadlu 8, jeho XX1.
- Môžem sa ťa niečo spýtať? – opýta sa sedadla 8.
- Čo také?
- Prečo ma už nemáš rada?
- Ale ja ťa mám stále rada.
- I ja ťa mám rád.
Naklonia sa k sebe, on ju zľahka objíma a pobozkajú sa.
12:03
- Tak toto som nečakala, - povie sedadlo č. 7 a vstane. – Idem k tebe, XY1, dobre?
- Jasné.
A sadne si na sedadlo 4.
12:33
Ešte som nespomenul sedadlo č. 27, hoci bolo po celý čas obsadené a sledovalo celé dianie vo vozni. Práve teraz sa však sedadlo 27 zobudilo a keď sa aj zdvihlo, stal som sa z neho ja.
Dochádza mi, že som musel nechtiac zaspať.
Rýchlo sa obzerám vôkol seba. Na sedadlách č. 26 a 25 spia akási žena a pravdepodobne jej dieťa. Inak sú vo vozni ešte muž s novinami a štvorica študentov vracajúcich sa z výletu.
Zdá sa, že všetci spia.
Pretieram si oči, i mne sa ešte chce spať.
12:34
Vyberám z kapsy svoju dýku. Sedadlo č. 3 nie je jediný, kto vie, čo si vziať so sebou na cestu vlakom. Pravda, on to nevedel využiť, zatiaľ čo ja viem.
Zľahka sa nakláňam k sedadlu č. 25 a prerezávam mu krčnú tepnu. Ide to úplne potichu. Mladé sedadlo č. 26 nechám tak a prechádzam k sedadlu č. 21.
Noviny mu už dávno spadli, tvár má teraz odkrytú. Spí. Ja sa usmievam a aj jemu podrezávam krk.
Idem ďalej.
12:35
Na sedadlách č. 11 a 12 spí mladá, práve nájdená dvojica. Je smutné, že hneď zaspali. Ona spí opretá a jeho hruď, on na jej vlasoch s rukou na jej zadku.
Príde mi ich trochu ľúto, ale robím, čo musím.
Obom im znalecky, úplne nehlučne, podrezávam krky.
Ako posledné mi zostávajú sedadlá 3 a 4, no i o tie sa vzápätí postarám.
12:38
- Ďakujem, vraví vozeň č. 23. – Už som sa na toľko romantiky nemohol dívať.
- Veď ani ja, - odpovedám mu.
Vozeň č. 23 sa začína bláznivo rehotať a ja sa k nemu postupne pridávam.
5 názorů
nepotrebujem
10. 06. 2009
Zdravím
Rozjezd mi, vzhledem k poněkud surreálnému závěru, přišel snad až příliš dlouhý, protože povídka zčíná gradovat až někde u scény z nožem, do té doby se pohybujeme spíše v takové nějaké jakože expozici a je možná škoda, že ses v té závěrečné poloze nevyrochnil trochu důsledněji, protože vtip má.
Každopádně piš častějc, jsem zjistil, že už pomalu "dopublikovali" skoro všichni mí oblíbení autoři.