Ležia pod kvetmi a boja sa slnka

oči zapichla

asi meter za stenu

priestor nič neznamenal

iba pár vzdialeností

napríklad

od jej lásky k jeho očiam

od jeho pier k jej náručiu

alebo od lásky k nenávisti

 

starostlivé slová

plávali ako ryby na suchu

v jej hlave tam a späť

a roztrúsené myšlienky

prebodávali

a likvidovali

nadzvukovou rýchlosťou

 

prepotila návlečky

v nádeji

na trochu satisfakcie

nedalo sa vrátiť

nedalo sa utiecť

tou najväčšou bolesťou zahanbená

videla znovu a znovu

ako mu vraždila dušu

 

nestálo to za to

nestála o to

dýchať ten nedýchateľný vzduch

hnus a svinstvo

des a hrôzu

 

otvorila okno

ďaleko do neba kričala mená

sklamaných a klamaných

mŕtvych a zbabelých

nikto nikdy na nič neodpovedal

a ani to nečakala

na chodníku leskla sa krv

 

---