Vonku pršalo

Vonku pršalo, ja som sedel na gauči a chrúmal cereálie a rozmýšľal.

Rozmýšľal nad tým koľko nechutných (a pre niekoho aj pekných) príbehov o láske som už napísal. A uvažoval som čo by sa dialo ďalej. Čo sa deje potom ako autor (ja alebo ktokoľvek iný) odloží pero alebo vypne počítač? Čo môžu robiť ľudia, ktorí vznikli z autorovej fantázie? Čo sa deje za tými magickými slovami „The End“?

      Píšem o láske. O láske dievčatka  a jej (pravdepodobne...nikdy som to poriadne nezistil) strýka. Čo všetko sa môže stať? Dievčatko alebo strýko môžu umrieť a upadnúť do zabudnutia. Dievčatko môže vyrásť, stať sa dospelou (teenagerkou) a začať svojho strýka nenávidieť. Len tak. Z ničoho nič. Alebo sa môže stať, že krásna, takmer priateľská, láska strýka ku svojej neteri sa zmení (deformuje, pošpiní) a on ju znásilní lebo je to pekné malé dievčatko s malými ostrými zúbkami. Nepríjemná myšlienka. A preto sa na konce takmer všetkých rozprávok pre deti píše „a žili šťastne až kým nepomreli“. To je pekné a nehrozí žiadne nebezpečenstvo, že by sa niečo posralo. Veď predsa budú žiť šťastne. A bodka.

      Alebo som mnohokrát napísal niečo o „mladej láske“ (och, aký strašný výraz) a o tom aký boli obaja šťastný. Ako ich zožierala a napĺňala láska a radosť. Ale čo sa stalo po tom ako som ta napísal (a zavesil na pismak.cz)? Vydržala ich láska večne? Vzali sa, mali dve deti (chlapca a dievčatko) a takmer nikdy sa nehádali? O tom pochybujem. Tak „mladá láska“ (a zase..) nekončí. Tak život nevyzerá. Pravdepodobne sa ich „dokonalý“ vzťah do pol roka rozpadol, on spáchal samovraždu a ona skončila na práškoch. Alebo sa vzali, mali dve deti, nešťastné manželstvo a starý karavan. To asi nebude koniec typu „a žili šťastne až kým nepomreli“.

      Skúste si spomenúť koľkokrát ste si mysleli „toto je TÁ pravá (TEN pravý)!“? A koľkokrát celý vzťah krachol a vy ste ležali v prachu života?

      Mám rád Randalla Flagga. Ten sa (na rozdiel odo mňa...píšem idealisticky ale mám pocit, že tak vôbec nemyslím. Mám pocit, že to čo hádžem na papier je len ilúzia o lepšom svete) na lásku, o ktorej píše pozerá práve z tohto pohľadu. Z tohto apokalyptického pohľadu. Z tohto pohľadu, že sa to nakoniec všetko rozpadne.

      Myslime na budúcnosť. Aj vy aj ja. Myslime na to, že nič nie je dokonalé a, že všetko sa raz môže posrať. Všetko...

      A majme oporu v niekom kto nás nikdy nezradí...