Poéma 7 - 12 - 09

Kde si žila, že si mi to nepovedala? (chveje sa vo vnútri)
V loďkách oceána úspechov
Do čarovnej Zeme (a mňa si nechala samého)
Miloval som ťa. (ani si nevieš predstaviť)
Kus ľadu!
 Ako si bola okresaná majstrom...
...bez života (a taká krásna)
(Len páperie Fénixa ťa splodilo druhou šancou)
Kvetinová. Znovuzrodená. Božská.
Na lúke plnej sedmokrások, ďaleko odo mňa...
...letela si ku hviezdam.
(Mal som ťa stále bližšie a bližšie,
no bola si menšia a menšia.)
Nepočuješ ma už?! Vôbec.
(Neznášam ťa!)
Kvôli tebe sa mi zrútil svet,
Prestal mať to,
Čomu si tak krásne hovorila,
Šťavu! (Kiež by...)
Tak ako sa sny rozleteli na ulici rečí,
pošliapané vtákmi nebies,
ekonomickými bastardmi a
neohrozenými mníškami...
(Len črepy. Možno fajn. Možno pokoj.)
Nespojí ich nič! Chápeš?! Nič!
Rozochvené svietia na chodníku túžob
na bulvári zlomených sŕdc,
križovatke splašených hormónov.
(Neo-vláda! Robia si, čo chcú. Anarchisti.)
Konflikt chodníka a prachu,
Potyčka ulice a detí
Bitka štvrte a vášní.
Masaker!!!
Nik neprežil!!!
(Ako by mohol...? Jeden za seba, všetci za všetkých. )
Zničili sa...
Bez nepriateľov.
Stačí tak málo...
Stačí jedna kocka z miliónu!
Stačí prach zo zničeného mesta.
A ďalší svet píše epilóg...
                                                                         (...vlastnou šťavou)