Do vánku

Do vánku

v minulosti som nechápal

ako sa dá vydržať láska

ako sa dajú prežiť dotyky

viac ako pár týždňov

keď som býval sám

bolo samozrejmosťou zožierať sa

iba samým sebou

a myšlienky prekladať

ako knihy v poličkách

behať a zrádzať priateľov

pre pohladenie

      cudzími dievčenskými perami

kradnúť vlastné pocity

a pretápať ich na cudzie

možno som to nechcel naozaj -

a v skutočnosti iba krívať

a nie vzpriamene pozerať

a myslieť si

že to čo spravím je to pravé

postupne sa z nás ale stávajú otcovia

a mohli by sa tak naplniť predstavy

spred desiatich rokov

kde usadení v zázračnom podvečere

čapujeme pivo pre známych

ale každý sme niekde inde -

roztrúsení v tejto krajine

stovky kilometrov od vlastných slov

uzimení v bielej tme

v zasneženej spomienke

prehlodaní snívaním o peniazoch

a nie o diaľkach

rozmieňame sa vo vlastných mestách

píšeme si len na sviatky

a možno zavoláme tri krát do roka

pochváliť sa s najnovšou opicou

zasmiať sa že aspoň na to ešte máme

sľúbiť si stretnutie

a v deň príchodu naň zabudnúť