Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Sneh

21. 01. 2010
5
6
1300
Autor
utopija

báseň napísaná v banskobystrickej rooseveltovej nemocnici, ktorej ju venujem

nemocnica

pokojne otáča bulvárne strany

a kdesi na jej konci

začína silno hrať živý orchester

struny z lôžok

bolestivo vztýčia svoje chrbtice

cigánka pravidelne stoná:

kde si mama moja

a ženy na vedľajších posteliach

rozoberajú témy z nového času

nad ránom počuť jeden dlhý výdych

a to sa len stropu odlepila omietka

a ja nepoviem že by sa mi uľavilo

nepoviem o tom nič

myslím že už nikdy

v zime

v nemocničných izbách

nie sú steny

nikdy celkom biele

v zime

na mojom lôžku

si tíško natáčam riasy

sláčikom

 

 

 


6 názorů

utopija
31. 01. 2010
Dát tip
áno, som dravo zdravá... aj tá nemocnica bola herecky naplánovaná, aby bolo čo zažiť, z čoho ťažiť :)

LadyLoba
31. 01. 2010
Dát tip
dúfam, že si ozaj fit

jH
21. 01. 2010
Dát tip
soucítim, doufam, že už si zdravá *

dajakbol
21. 01. 2010
Dát tip
Nestačilo:) Odpadol a v špitáli si poležal bárskto a... a nič.

utopija
21. 01. 2010
Dát tip
konečne tá chvíľa, a to stačilo len odpadnúť a trochu si poležať v nemocnici... ďakujem

dajakbol
21. 01. 2010
Dát tip
Výborné!

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru