Niekde večer sa dalo niekoho stretnúť

alebo iba prechádzať a popierať samého seba

zvrásnieť do starodávnych veľrýb

a zažltnutým zubom robiť ryhy

do oceľových plátov

nech niečo po mne zostane

mohol som kúriť a zohrievať ako lokomotíva

z roku 1918

zapriahať vagóny a triasť sa na ďalšiu cestu -

viditeľným pozadím mieriť niekam do diaľok

užívať vlastné halucinácie –

a naozaj –

po dlhej chôdzi mi aj vzduch pripadal ako prívetivé slovo

a tisíc slov a celá reč a rozhovory

mesto bolo ako ošiaľ a fľaška rumu

a hory len ako ďalšia fľaška a spev a prítmie

a nadránom slnečnosť ešte len prichádzajúca

nezbední klauni robili premety priamo pred očami

a v sieťach horeli zastoknuté fakle –

ožarovali ich

a holé tváre – čerstvo po holení plakali pod tou štiplavosťou