Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 446 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Rajuuho príbeh 10.diel
datum / id31.05.2010 / 357165Vytisknout |
autorNinja Peti
kategoriePróza na pokračováníDalší dílo autora
zobrazeno763x
počet tipů0
v oblíbených0x
Rajuuho príbeh 10.diel

 

Cesta do úkrytu nepriateľov prešla hladko a rýchlo. Na deviaty deň cesty už bolo vidieť obrovskú kamennú budovu s množstvom vežičiek. Tezou zastal.

„Tak tu to je.“ ozval sa.

 Pokračovali v ceste a za dvadsať minút dorazili k úkrytu. Medzi bojovníkmi bolo cítiť napätie. Zleteli k nim tri kunaie a vzápätí zoskočili šiesti ninjovia.

„Takže ste nás objavili. Gratulujem, ale ďalej sa už nedostanete.“ ozval sa jeden z nich.

 Za nimi sa objavovali ďalší a ďalší až sa zoskupila celá ármáda. Ninjovia vytasili meče a čakali na povel.

„Útok!“ zareval Tezou a všetci bežali, skákali a útočili. Rezali, mlátili a kopali banditov. Tezou vytasil obidva meče a prebehol cez banditov, pričom ich rezal. Očami hľadal Rajuuho. Všimol si Soru. Vybrala šesť senbon ihlíc a hodila ich do nepriateľov. Tí sa zvalili na zem. Konečne zazrel Rajuuho.

„Rajuu, poď za mnou!“ zakričal naňho.

Obaja vyskočili na banditov a bežali na ich hlavách k úkrytu.

„Čo to robíme?“ spýtal sa Rajuu.

„My dvaja zlikvidujeme ich šéfa. Oni to bez nás zvládnu.“

Rajuu sa potešil. Tezou si vybral práve jeho. Keď dorazili k bráne, zoskočili z banditov a bežali ďalej. Úkryt bol úplne prázdny, všetci bojovali vonku. Až na jedného. Ich šéf sa schovával niekde dnu. Rajuu s Tezouom prehľadali mnoho izieb, ale nikde ho nenašli.

„Zbabelec.“ pomysleli si obaja.

Vtom pri nich vybuchla stena. Výbuch ich odhodil a dopadli na dlážku.

„Čo to.......?“ Rajuu to nestihol dopovedať, lebo si uvedomil, kto to bol.

Nepochybne ich šéf. A mal pravdu. Pred nimi stál jeden muž v hnedej tunike s mečom, opretý na jeho pleci. Rajuu si všimol, že pravú ruku mal drevenú a na tvári mal jazvy, čo dokazovalo, že už absolvoval mnoho bitiek. Bol to skúsený bojovník.

„Tezou, ty si rozumný človek. Prečo nasadzuješ svoj život, aby si ochránil krajinu, veď je tu kráľovská armáda, nie?“ ozval sa.

„Kráľovská armáda proti tebe nemá šancu.“ odpovedal Tezou s nenávisťou v očiach.

„Veď je ich oveľa viac.“

„Ale náš kráľ je ešte mladý. Nemá vodcovské schopnosti a žiadne skúsenosti. Nedržia spolu. Musíme im dať čas.“

„No vidíš. Ja som už skúsený. Prečo by som nemohol byť vládcom ja?“

„Ty by si našu krajinu viedol do záhuby.“

„Prečo si si taký istý?“

„Poznám ťa. Študovali sme na tej istej akadémii. Už vtedy som v tebe rozpoznal zlo. Chceš len peniaze a vládca, ktorý chce len peniaze, nie je dobrý vládca.“

„Nejako si si istý. Keby som chcel, mohol by som teba a tvoje decko zabiť hneď teraz.“

„Toto nie je moje decko.“

„Neprerušuj ma! Ale nezabil som vás. Vidíš, som milosrdný.“

„Áno, milosrdný, kým sa nenahrabeš. Potom čo? Odstúpiš? Tu končíš. Zabijeme teba a tvojich stúpencov hneď teraz!“

Tezou sa vrhol dopredu s mečmi v oboch rukách pripravený skoncovať so svojím úhlavným nepriateľom.

 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

K tomuto dílu není zatím žádný komentář.

Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.