De ja vú

....

kráčam v detských topánkach

po podmínovanej lúke

nahnevané steblá tráv

mi režú do nôh

mám strach

 

ako vtedy

keď sa dedo pasoval s fľašou

a zabudol na svoj

nedobrovoľný prívesok

 

bol som sám

vydaný napospas

zeleným rukám

ťahajúcim môj útly tieň

k sebe

 

a čudný šepot

naháňajúci hrôzu

zrýchľoval moje kroky

 

bežím tmou

vo vzduchu blikajú

svätojánske lampy

 

zastavím na krížnych cestách

a predo mnou lietajú bosorky

neviem kadiaľ újsť

 

v diaľke hvízda vlak

dnes sa nemôžem potknúť

a usnúť na koľajniciach

 

ako v detstve

keď som prvý krát

 

zomrel

---