Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 446 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Rajuuho príbeh 2 - 3.diel
datum / id15.06.2010 / 358331Vytisknout |
autorNinja Peti
kategoriePróza na pokračováníDalší dílo autora
zobrazeno785x
počet tipů0
v oblíbených0x
Rajuuho príbeh 2 - 3.diel

 

Neďaleko lesa sa Rajuu s armádou utáboril. Rozložili si sivé stany. Dokonca aj ich veliteľ – Rajuu - mal sivý stan. Bol iba väčší, než stan ostatných. Tu, na čistinke prenocovali. Noc bola teplá, vo vzduchu sa hmýrili komáre. Na druhý deň ráno sa všetci zhromaždili vo veliteľskom stane. Rajuu prehovoril:

„Polohu našich nepriateľov poznáme. Ale o ich obrane netušíme nič. Preto som sa rozhodol, že hneď po tomto zhromaždení pôjdem s našimi elitnými bojovníkmi – skupinou San Jin – do ich úkrytu a zistíme, ako sú umiestnené stany a stráže. Dovtedy, kým sa nevrátim, bude môj zástupca Sagashi,“ Rajuu ukázal na vysokého a svalnatého muža. Ten sa usmial. Rajuu pokračoval:

„Všetky otázky a problémy nasmerujte k nemu. Sagashi..“ Rajuu ukázal rukami vedľa seba a Sagashi podišiel k nemu.

„Odteraz si veliteľ ty,“ povedal Rajuu.

„Vážim si tvoju dôveru, Rajuu a sľubujem, že povediem armádu bez problémov, až kým sa nevrátiš,“ povedal Sagashi a usmial sa.

„Tak, je čas vydať sa na cestu.“

Ľudia sa rozišli a Rajuu so San Jinom opustili tábor. V San Jine boli desiati a každý mal u seba Kusanagi, šurikeny, bomby a kunaie. Bežali k úkrytu Hinigamov celý deň. Večer došli k vypálenej dedine. Z rozbitých domov ešte stúpal dym. Ulice boli prázdne. Iba jedna mačka cez ňu prebehla.

„To je hrozné,“ povedal jeden ninja s odporom.

„To je viac, než hrozné. Kto to podľa vás bol?“ spýtal sa druhý.

„Nepochybne Hinigami.“

„Až taká je ich sila?!“

„Áno a možno ešte väčšia.“

Všetci mali strach.

„Hlavne sa nepoddávajte strachu. Keď sa mu poddáte, nevyhráme,“ ubezpečoval ich Rajuu, hoci aj on sa bál.

Stavajú sa najsilnejšiemu nepriateľovi, aký kedy existoval. No museli ísť ďalej. Opustili vyplienenú dedinu a išli ďalej.

„Nechápem,“ ozval sa jeden z nich „Hinigami sídlia až ďalej. Prečo prišli sem a vyplienili dedinu a šli naspäť?“

„Hinigami sú už len pol kilometrov odtiaľto. Dedinčania ich asi napadli, Hinigami ich zabili a potom prišli vyplieniť dedinu,“ odvetil mu sivovlasý bojovník.

„Správne,“ povedal Rajuu.

„Pozrite,“ zašepkal jeden z nich a ukázal prstom pred seba.

Ostatní sa tam pozreli a uvideli čierne stany. Tábor Hinigamov. Bežali k najbližšiemu kríku a prikrčili za zaň.

„Sledujte umiestnenie stráží. Už sa ukladajú na spánok,“ Rajuu vypočítal, že bolo desať hodín večer.

Dvaja strážcovia stáli na každej svetovej strane. Spolu boli ôsmi. Ninjovia si všímali aj to, čo majú u seba. Kopiju a hrubý meč. Oči mali vždy na stopkách.  Rajuu spočítal počet stanov. Stanov bolo spolu päťdesiat. Stany boli také veľké, že sa do nich zmestili asi štyria bojovníci. Hinigamov bolo teda dvesto. Tieto informácie si ninjovia písali na pergamen. Keď už mali všetko zistené, plazili sa naspäť. Zrazu začal fúkať silný vietor a Rajuuovi vyfúklo pergamen z vrecka.

„To nie!“

Vietor ho fúkal priamo k táboru. Jeden strážca si to nanešťastie všimol. Začal sa k nej blížiť. Kopiju mal vystrčenú dopredu.

„Neviete tie informácie naspamäť?“ spýtal sa Rajuu spoločníkov.

Oni odpovedali, že nie.

„Tak potom musíme pergamen získať späť!“




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

K tomuto dílu není zatím žádný komentář.

Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.