Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 446 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Šermiar Akeshi 7.diel
datum / id23.07.2010 / 361057Vytisknout |
autorNinja Peti
kategoriePróza na pokračováníDalší dílo autora
zobrazeno740x
počet tipů0
v oblíbených0x
Šermiar Akeshi 7.diel

Vojaci naraz zdvihli svoje meče a zarevali bojový pokrik. Cisár sa unavene usmial a vojaci sa s novou silou pustili do nahnevaných démonov. Cisár tiež po chvíli vyskočil cez otvor v stene na strechu, zošmykol sa po nej a dlhými skokmi zoskočil na zem. Hneď sa na neho rútili dvaja démoni. Cisár ostal kľačať, odrazil sa a prerezal démonom nohy.

V tej chvíli palácom otriasol obrovský výbuch. Všetci sa začali vystrašene obzerať. Akeshi ukázal prstom na jednu stenu, v ktorej bola obrovská diera. Rýchlo tam začal behať. Hikobari za ním.

Na zemi bol prach. Steny boli popraskané a bola tma. Dvaja bojovníci poslepiačky prechádzali chodbou a dorazili ku stene, ktorá spájala cisárov dom s palácom. Tiež bola z polovičky zbúraná. Preliezli dierou a ocitli sa na ďalšej chodbe. Tam už nedoliehali zvuky z bojiska, takže bolo úplné ticho. Chodbou išli asi minútu, keď začuli vŕzganie. Bleskurýchlo sa obaja postavili do bojového postoja. Hikobari zakričal:

„Kto je tam?“

Z konca chodby sa ozval smiech.

„Vy dvaja úbohí šermiari. Padli ste do mojej pasce. Teraz už niet úniku.“

Akeshi zažmúril oči a zhíkol. Okolo nich bolo šesť kuší. V každej z nich jeden smrtonosný šíp.

„Zatiahnutím povrazu, ktorý mám v ruke, šípi vyletia a vy zomriete.“

Akeshi podľa hlasu rozoznal, že pred nimi stál človek a nie démon.

„To ty si povolal démonov?“ spýtal sa ho.

„Áno, ale tebe to už môže byť jedno.“

Muž zatiahol za povraz a šípi vyleteli. V tej istej chvíli sa Akeshi odrazil od zeme a letel k mužovi s vytaseným mečom. Muž meč chytil a hodil ho spolu s Akeshim dozadu. Keď Akeshi dopadol na zem, uvidel Hikobariho. Štyri šípi ležali vedľa neho a dva mal zapichnuté a pancieri pri pleci. Našťastie ostal nezranený, lebo pancier bol najtvrdší pri pleci a tie zvyšné štyri odrazil rýchlym švihnutím meča pred sebou. Hikobari sa usmial a povedal pokojným tónom:

„Toto nevyšlo.“

„Áno a teraz si skončil!“ pridal sa Akeshi.

„Skutočne? A ako ma chceš poraziť, keď mám toto!“

Muž vytiahol z pošvy na chrbte meč s hadími ornamentmi. Na čepeli bolo vyryté meno ,Tenda Maʹ. Akeshi zhíkol.

„Presne. Toto je meč prvého cisára.“

Meč bol kratší, ako normálne, ale hovorilo sa, že je dvakrát ostrejší.

Akeshi, ktorý bol ešte stále zdesený, nevšimol si, že po ňom muž sekol a neuhol sa poriadne. Meč ho zasiahol do ramena. Akeshi zaochkal, keď spadol na ranu. Muž ho odkopol a bežal ku Hikobarimu. Začal na neho útočiť.  Meče cvengali a svišťali vo vzduchu. Dvaja bojovníci, ktorí sa chcú navzájom zabiť.

Hikobari úspešne vybránil všetky mužove útoky, no nevšimol si, že pomaly cúva. Keď si to všimol, obzrel sa, aby vedel, kde je stena, no to bola chyba. Muž zareval:

„Dávaj pozor!“

Potom už len úcítil strašnú bolesť v boku a spadol na zem. Pred očami sa mu začalo zahmlievať.

Tá bolesť! Už ju nevydržím!

Nemal som sem nikdy prísť.

Prečo ho musím chrániť? Ja v tomto paláci nežijem!! Uvažoval Hikobari, pričom si len v pozadí všímal muža, ktorý dvíha meč na posledné bodnutie, a Akeshiho, ktorého rev naplni celú miestnosť.

„Hikobari! Niee!“

Ako sa na muža vrhá a za vlasy hádže na zem, ako naňho skáče a udiera ho, ako ho muž zo seba zhodil a odbehol preč do tmy...

Jeho kroky sa vzďalovali...až napokon úplne ztíchli.

Tma.

Prázdná, nevýrazná tma...

 

Ďalší obrovský výbuch pri východnej veži. Cisára a zopár ďalších vojakov, ktorí bojovali pri veži odhodilo nabok.

Cisár sa oprel o meč a zakašlal.

„Ste všetci v poriadku?“ opýtal sa ponad plece ostatných.

„Áno, nemajte strach.“

„Raven zomrel,“ povedal ďalší vojak.

„To nič, chlapi. Ideme ďalej. Ešte dosť veľa démonov čaká na pozabíjanie!“ odvetil cisár a vstal.

 

Akeshi s vytaseným mečom chodil po chodbách a hľadal muža, ktorý ho pripravil o kamaráta. Medzitým vykrikoval:

„No, kde sa skrývaš? Ty! Nepočuješ?“

Akeshi došiel k jedným dverám. Pomaly ich otvoril a vystrel meč. Keby za nimi niekto stál, už by bolo po ňom.

Za dverami bolo schodisko vedúce do podzemia. Do tajuplnej miestnosti. Akeshi pomaly schádzal schodami s nastraženými ušami, očami na stopkách a s vytaseným mečom. Vošiel do kruhovej miestnosti a ukryl sa za najbližší stĺp pri vchode. V miestnosti bolo úplné ticho. Akeshi zacítil zvláštnu vôňu v nose. Teraz jej nevenoval pozornosť a sústreďoval sa na nepriateľa.

„Kde môže byť?“ precedil cez zuby.

„Si taký nedočkavý,“ ozval sa niekto.

Akeshi ten hlas poznal. Patril tomu mužovi, čo zabil Hikobariho. Vyskočil spoza stĺpu a začal sa oháňať mečom.

„Prestaň. Robíš hanbu celej krajine. A keďže som súčasťou krajiny, aj mne.“

Muž sa vynoril spoza ďalšieho stĺpu, ktorý stál pred tým Akeshiho. V ruke držal Tendov meč.

„Myslím, že to ukončíme. Pred naším posledným súbojom sa ti ešte predstavím, aby si poznal meno muža, ktorý ukončí tvoj bezvýznamný život!“ povedal.

Akeshi sa až triasol hnevom.

„Volám sa Akeshi.“




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

K tomuto dílu není zatím žádný komentář.

Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.