Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 446 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Nový svet 4.diel
datum / id27.08.2010 / 363768Vytisknout |
autorNinja Peti
kategoriePróza na pokračováníDalší dílo autora
zobrazeno806x
počet tipů0
v oblíbených0x
Nový svet 4.diel

„Hlásenie stále neprichádza, pane,“ povedal mladý sluha, pričom sa hlboko klaňal.

„Určite sa niečo stalo. Už nebudem čakať. Pošli tri člny k priehrade a zisti, čo sa deje!“

„Rozkaz!“ povedal sluha a odbehol preč.

 

Bývalí otroci, Dedko a Will sa utáborili pri brehu jazera. Priviazaný čln sa pohojdával na vode, zatiaľ čo sa utečenci zabávali pri ohni. Will sa práve smial na jednom vtipe, keď si všimol Kasena – muža s hnedými vlasmi siahajúcimi až po plecia - ktorý sedel po jeho pravici, ako sa skľúčene pozerá pred seba. O pár sekúnd si to všimli všetci. Keď Kasen zdvihol hlavu zbadal štyri páry očí, ako sa naňho upierajú. Chvíľu počúval zvuk cvrčka, potom zavrel oči a začal:

„Kiežby som sa mohol vrátiť do svojej krajiny! Domov! Kde v lese poletujú a spievajú lesné víly; kde elfovia s ľudmi spolunažívajú; do krajiny pokoja, krásy a mieru; na lúkach sa pasú jednorožci a keď máte šťastie, možno sa vám podarí zbadať aj pegasa...vysoko v horách orla veľkého, ako dom; v mestách sa vynímajú nádherné sochy a paláce...smejúci sa ľudia...“ tu sa jeho hlas zadrhol a už nepokračoval.

Hodnú chvíľu boli všetci ticho - dokonca aj cvrčok stíchol – no potom sa Will ozval:

„Neboj sa, dostaneme ťa domov! Každý dostane svoj domov! Nedovolíme, aby ho zničili!“

Will hodil nenávistný pohľad k zaplavenému lesu. Potom utečenci zakričali:

„Áno!“

Krik sa ozýval po celom lese a utečenci, ktorý hneď ráno vyštartovali, nabrali novú silu. Plnou parou vpred pokračovali svojou cestou po rieke do krajiny elfov.

 

„Už sme blízko,“ povedal Kasen a uprene sa pozeral na špinavú, jeho rukou nakreslenú mapu vystretú pred ním.

Will sa naklonil a zbadal malý obraz kameňa. Pod ním bolo napísané „Tauronov priesmyk“.

Vesliar stál vpredu a so zažmúrenými očami hľadel pred seba. Bola totiž veľká hmla. Viditelnosť bola len asi jeden meter. Opatrne ponoril veslo do vody a pádloval.

Všetko malo akýsi desivý sivastý nádych. Aj voda. Vôbec nebolo vidno, čo je pod hladinou.

Vesliar sa začal rozhliadať. Z hmly sa vynárali ostré kamene. Čln pomaly plával popri nich, keď žena sediaca pri Dedkovi zamumlala:

„Tauronov priesmyk.“

Všetci sa obzerali s úžasom v očiach. V priesmyku hmla trošku ustúpila a Will zahliadol polmetrovú rybu, plaviacu sa pri boku člnu.

Obrovské kamene, ktoré tvorili Tauronov priesmyk ľudia plaviaci sa v člne míňali asi minútu; za ním brehy potoka lemovali lesy. Hmla už skoro úplne ustúpila a Will zbadal premočenú hlinu, z ktorej vyrastali stromy a králika sediaceho medzi stromamai. Zrazu mu prišlo zle. Hlava sa mu zatočila a pred očami mu stmavlo. Skoro spadol do vody, no Dedko ho našťastie chytil. To isté sa stalo vesliarovi aj žene. Obaja ležali v člne. Kasen bol našťastie pri vedomí. Vystrašene sa pozeral na bezvedomých ľudí, potom bežal k veslu a rýchlo vesloval ďalej.

Dedko zavrel oči a dal svoj ruku na Willove čelo.

„Raminosen,“ zamumlal.

Will sa odrazu prebral. Posadil sa a obzeral sa po bezvedomých spoločníkoch.

„Čo sa tu deje?“ opýtal sa.

„Omráčilo ťa elfské kúzlo. Sme tu,“ odpovedal mu Dedko.

Očami blúdili po nekonečných lesoch, kým čln sa plavil po pokojnej hladine. Zrazu Dedko zreval:

„Kasen!“

Vzápäti schmatol Willa a ženu a hodil sa s nimi do vody. Kasen sa rozhliadol a strhol sa. Chytil bezvedomého muža a tiež sa hodil do vody.

Do vody dopadli ostré šípy. Kasen zhltol vodu, keď ho jeden šíp zasiahol do stehna. Začol sa dusiť. Dedko si to všimol, napol všetky sily a vzal si na plecia aj jeho a muža, ktorého niesol. Pustil Willa, ktorý vedel plávať a pustil sa k brehu. Will išiel za ním. Medzitým ich šípy neprestali bombardovať.

Dedko vyhodil na breh Kasena a ostatných. Čakal na Willa a spolu vyplávali na súš. Keď Dedko zdvihol hlavu, zbadal, že Kasen je už v poriadku. Potom sa priplazil k bezvedomým spoločníkom a dal svoje ruky na ich čelo, presne, ako to robil s Willom.

„Raminosen.“

Obaja sa prebudili. Dedko vstal a vyhlásil:

„Elfovia nás napadli. V týchto časoch sú veľmi opatrní. Nepriateľa vidia v každom z nás. Musíme sa skryť a vymyslieť plán, ako sa k nim dostať!“

Kasen, z ktorého ešte kvapkala voda vstal, a odvetil:

„Presne! Takže, kto nechce zomrieť, pôjde s nami!“

 

„Unikli nám,“ podával hlásenie jeden dlhovlasý elf.

„A? Načo čakáte? Nájdite ich a keď sú nepriatelia, tak ich zabite!“

„Rozkaz!“

 

Večer sa Will a ostatní utáborili, no keďže vedeli, že na nich číha nebezpečenstvo, tak sa každú druhú hodinu striedali na stráž.

Práve bol na stráži Dedko, keď si všimol, že Kasen nespí. Podišiel k nemu, sadol si a prihovoril sa mu:

„Nevieš zaspať?“

„Tu? Nie. I keď som z domu zvyknutý na elfov, tu nie som pokojný. Tu sú iní...nepriateľskí. A...ešte mi vŕta hlavou, ako ste vzbudili Willa a ostatných, keď boli v bezvedomí.“

Dedko sa zdal byť zaskočený.

„Ty...si to videl? Vieš, ja som elgor.“

„Elgor? O elgoroch som počul. To sú kríženci elfa a človeka!“

Dedko pokojne pozeral pred seba a prikyvoval. Kasen mu videl na očiach, že na niečo spomína.

„Takže...dokážeš používať kúzla?“ opýtal sa ho.

„Áno. Obranné kúzla, útočné, aj liečebné.“

Chvíľu obaja mlčali, no potom sa Kasen ozval:

„Mohol si nám pomôcť ujsť, keď sme boli otroci! Prečo si to neurobil?“

„Pretože tí, čo nás väznili, mali aj elgorov. Sám by som sa im nevedel postaviť.“

„To znamená, že sú ešte silnejší, než sme si mysleli. Ale prečo elgorovia...“

„Kvôli desivej minulosti...z čias vojny medzi elfmi a elgormi.“

„Medzi elfmi a elgormi bola vojna?“ opýtal sa neveriacky Kasen.

„Áno. Bohužiaľ. Elfom sa nikdy elgorovia veľmi nepozdávali, no spočiatku ich znášali.  No Elgorov bolo čoraz viac a elfov zase ubúdalo. Elfovia sa rozhodli zakročiť a rozpútali vojnu. Najprv to začalo malými vraždami, no elgorovia čoskoro zistili, čo sa deje a postupovali podobne. Vyháralo čoraz viac životov a vojna vyvrcholila tím, že sa väčšina elgorov pridala k ľuďoma a bojujú proti elfom. Je to smutné, ale je to tak.“

Kasen sa po dlhšej odmlke opýtal:

„Povedali ste, že väčšina elgorov sa pridalo k ľuďom. Existuje ale nejaká skupina, čo je stále s elfmi, že?“

„To povedať neviem. Ja som sa od ostatných odlúčil ešte počas vojny.“

„No, tak nič. Keď už sme sem ale došli, svoju výpravu dokončíme, nie?“

„Presne tak!“ prikývol Dedko.

 

„Vojakov sme nenašli, no priehrada je úspešne zborená,“ hlásil sluha svojmu pánovi.

„Hm, takže sme stratili dvoch vojakov. Nevadí, jazero je vytvorené. Teraz musíte vytvoriť krásne mestá z krajiny elfov. Použite svoju fantáziu. Pretvorte ich domy, z potokov urobte jazerá, zmiešajte elfskú kultúru s tou našou!“ rozkázal jeho pán.




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

K tomuto dílu není zatím žádný komentář.

Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.