Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 446 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Nový svet 9.diel
datum / id06.09.2010 / 364626Vytisknout |
autorNinja Peti
kategoriePróza na pokračováníDalší dílo autora
zobrazeno845x
počet tipů0
v oblíbených0x
Nový svet 9.diel

Na ďalší týždeň Will zvládol mágiu a skombinovať ju s chvatmi druhého stupňa nebolo ťažké, takže tretí stupeň zvládol o dva dni nato. Sora ho zvládla deň predtým a Kasen to už mal za sebou tri dni. Wírufenove klony zmizli a zavolal každého do prvej miestnosti tréningového domu.

„Pozajtra podstúpite skúšku, aby ste sa stali oficiálne bojovníkmi. Precvičte si všetko, čo som vás učil. Skúška sa bude konať ráno tu v tejto miestnosti. Teraz choďťe domov a cvičťe!“ rozkázal Wírufen, načo sa hneď všetci pobrali domov.

„Hm, takže sa chystá skúška,“ povedal zamyslene Iúven, keď mu Will porozprával to, čo Wírufen povedal. „Bude to tak, že jeden zostane v miestnosti, kde bude trenér – čiže Wírufen – spolu so správcom mesta a ostatní budú vo vedľajšej miestnosti, kým na nich príde rada. Trenér a správca sa dohodnú na jednom chvate a žiak to musí predviesť. Ak to dokáže, skúškou prešiel, ak nie...skúšku môže skúsiť o týždeň.“

„Aha. Tak preto Wírufen povedal, aby sme si precvičili všetko,“ povedal Sid.

„Presne tak,“ prikývol Iúven.

Will si ten večer precvičoval chvaty prvého stupňa, ktoré mu šli veľmi dobre. O pol desiatej sa na smrť unavený zvalil do postele. Ďalší deň celý čas trénoval druhý a tretí stupeň. O desiatej večer, Iúven zaklopal na dvere jeho izby a otovril ich. Will práve dokončil jeden chvat, keď Iúven povedal:

„Will, už netrénuj. Zajtra musíš byť čulý. Choď spať.“

„Máš pravdu,“ prikývol Will, zívol, viečka mu klesli a spadol na posteľ.

Iúven sa pobavene usmial, vyšiel z izby a opatrne za sebou zatvoril dvere.

 

            Nasledujúce ráno si Will obliekol špeciálne šaty – boli biele s modrými čiarami a dlhými rukávmi, taktiež k nim patrili dlhé biele nohavice s dvoma modrými pruhmi.

„Naozaj si to musím obliecť? Vyzerám v nich hlúpo!“ nariekal Will

„Táto skúška je slávnostná udalosť, nemôžeš byť oblečený len tak, hocijak!“ odvetil mu Iúven a vyprevadil ho k dverám. Tam mu zaželal veľa šťastia a chlapec vykročil. Keď došiel k tréningovému domu, znervóznel. Čo, ak to nezvládne? Čo, ak to pokazí? Z rozjímania ho vytrhol Sorin hlas:

„Ahoj Will!“

Will sa pozrel za hlasom a zbadal Soru, ako mu máva. Boli tam aj Kasen a Sid. Všetci boli oblečení tak isto, ako Will.

„No čo, si pripravený?“ opýtal sa ho Kasen.

Will si vzdychol a odpovedal:

„Dúfam.“

O päť minút sa začala skúška. V prvej miestnosti sedeli Wírufen a správca za stolom a ich poslali čakať do vedľajšej miestnosti.

„Sora Mindroova,“ zaznelo prvé meno.

Sora, šokovaná tým, že ide ako prvá, vyšla z miestnosti. Will trošku pootvoril dvere, aby ju mohol vidieť.

„Si Sora Mindroova, že?“ opýtal sa správca, milo vyerajúci elf veľmi podobný Wírufenovi.

„A...áno,“ odpovedala rozpačito Sora a usmiala sa, pričom sa letmo pozrela na dvere do druhej miestnosti, odkiaľ sa na ňu všetci doširoka usmievali.

„Sora,“ ozval sa správca, „mohla by si nám predviesť dva pokročilé chvaty druhého stupňa?“

„Iste.“

Sora sa otočila smerom k východu a rozbehla sa. Pri dverách sa postavila na ruky a krúživo začala kopať nohami.

„Jeden,“ zašepkal Wírufen.

Sora sa potom rukami odrazila od zeme a začala sa vo vzduchu točiť. Točenie sa premenilo na saltá. Urobila z nich tri a skončila opäť na rukách. Zase sa odrazila a prekrútila sa, čiže už nebola dole hlavou a rozkročila nohy, ako keby niekoho kopla. Otočila sa k stolu, kde sedeli elfovia, ktorí jej zatlieskali.

„Výborne. Slávnostne ti oznamujem, že si sa stala bojovníčkou,“ zablahoželal jej správca.

Sora podišla ku stolu a Wírufen jej dal papier, ktorý dokazoval jej hodnosť. Sora potom bežala naspäť k ostatným, ktorí jej srdečne gratulovali.

„Sid Fenrseen,“ zaznelo ďalšie meno.

Sid vošiel do miestnosti. Will mal obavy, či Sid skúšku zvládne, keďže mu bojové chvaty nešli.

„Zosilni sa a rozbi balvan,“ prikázal správca, lúskol prstami a pred Sidom zo zeme vyrástol balvan.

Sid sa napol a na celom tele mu vyrástli obrovské svaly. Celý sa zväčšil.

„Čo to...?“ divili sa ostatní.

„Také sme sa ale neučili!“ zašepkal Kasen.

Sora sa usmiala a povedala.

„Sidovi elfské bojové umenie nešlo a tak ho Wírufen naučil zosilňovať sa pomocou mágie. držali sme to v tajnosti, aby sme vám prichystali prekvapenie.“

 Sid sa otočil k balvanu, zdvihol ruku a buchol doňho. Balvan sa roztriešťil na malé kúsky. Sid sa hneď nato zmenšil.

„Výborne. Poď si pre osvedčenie.“

„Will Terazon.“

Keď Will započul svoje meo, prekvapene sa obzrel. Preglgol a vošiel do miestnosti.

„Je to tu,“ pomyslel si.

„Will, vyčaruj nám drevo dlhé tri metre,“ prišiel rozkaz, no Will bol taký nervózny, že správcov hlas znel tlmene – akoby prichádzal z velkej diaľky.

„Vyčarovať drevo,“ zopakoval v sebe.

Vie ako. Učil sa to. Stačí si sústrediť silu do ruky a presne v tom momente, keď sila dosiahne končeky prstov, si predstaviť drevo. Celý mozog musí zaplaviť obrázok dreva. Ide sa nato!

Will sústredil silu a ani sa nenazdal a drevo dlhé tri metre ležalo pred ním. Chlapec sa usmial a podišiel ku stolu. Jeho nohy išli sami. Bol šťastný.

„Zvládol si to!“ pochvaľovali o všetci, keď už bol vo vedľajšej miestnosti.

„Kasen Ulfen,“ zaznelo posledné meno.

Kasen sa postavil pred stôl správcu a Wírufena.

„Kasen,“ oslovil ho správca, „počul som, že si talentovaný.“

„To som,“ prikývol Kasen a usmial sa.

„Tak nám predveď nejakú zaujímavú kombináciu.“

Kasen chvíľu premýšľal, potom vystrel pred seba ruku a pred ním sa začali objavovať schody až k plafonu. Kasen sa po nich rozbehol a pred posledným schodom opustil schodišťe skokom nabok. Schody sa rýchlo zmenšili a vznikol z nich meč, ktorý letel priamo do Kasenovej ruky. Kaaen ním sekol do neviditeľného nepriateľa a odhodil meč. Všetky oči sa naňho obdivne pozerali. Z meča sa stali tri rotujúce hviezdice so špicatými koncami, ktoré sa zabodli do steny. Kasen hneď za tým dopadol na nohy a umelecky sa poklonil. Nenápadne ešte luskol prstami a v miestnosti sa ozval potlesk. Správca sa zasmial a s Wírufenom začali tlieskať.

„Výborne!“ kričal správca.

Potlesk pomaly ustával, a keď utíchol úplne, správca vstal a prehovoril, pričom sa neprestával priateľsky usmievať.

„kto iný by si viac zaslúžil stať sa bojovníkom, ako ty?“ Zdvihol osvedčenie zo stola a podal ho Kasenovi. „Nech sa páči, zober si ho!“

„To bolo nádherné! Úžasné!“ rozplývali sa nad Kasenovým výkonom ostatní, keď kráčali do jednej krčmi, ktorú si na poobedie a večer prenajal Iúven na oslavu ich úspechu.

Krčma bola v jednej slepej uličke, do ktorej sa vchádzalo cez námestie. Hostinec bol priestranný, ideálny na oslavy. Iúven na nich už čakal.

„Zvládli ste to?“ opýtal sa.

Nový bojovníci prikývli. Iúven sa nahol ku krčmárovi – nízkemu elfovi s ohnutým chrbtom, ktorý práve utieral poháre – a ticho mu povedal:

„Vidíš? Povedal som, že to zvládnu.“

Nastrčil k nemu ruku a krčmár sa zamračil. Nútene potom hodil tri mince do Iúvenovej ruky. Will pokrútil hlavou. Iúven taký nikdy nebol. Zrejme mal už niečo vypité, svedčilo o tom aj to, že zapáchal vínom. Iúven odstúpil od barového pultu a zakričal na krčmára:

„No čo? Chceme už jesť! Že?“ váhavo sa opýtal a otočil sa k Wllovi a ostatným. Tí náhlivo prikývli.

„No vidíš,“ Iúven hodil pohľad ku krčmárovi.

Kasen to už nevydržal a vybuchol do smiechu. Za ním hneď aj ostatní. Iúven na nich nechápavo hľadel, a potom aj jeho ústa sa skrivili do úsmevu a tiež sa začal smiať.

„Tak to má byť! Budťe veselí!“ hulákal, pričom sa tackal ku výkladu, kde boli vína. Vybral jednu fľašu a odpil si z nej.

Naobedovali sa a poobede prišli muzikanti a tanečníci. Atmosféra bola veselá, niekedy až príliš. Kasen a krčmár sa iež opili a začali spievať a tancovať s tanečníkmi. Po krátkom čase sa k nim pridal aj Iúven, ktorí dovtedy presvedčoval Willa, aby sa tiež opil:

„Ty musíš piť! Pitie je základ života! Bez ptitia sa dehydruješ a zomrieš!“

Keďže sa krčmár opil, Sid musel obsluhovať za neho a Sora sa pridala spievať ku spevákom.

 

            Nasledujúci deň sa Will večer pobral za Kasenom, lebo Iúven bol veľmi mrzutý. Will zaklopal na dvere do Kasenovho bytu a otvoril ich.

„Nazdar. Prišiel som, lebo si nemám s kým pokecať. Iúven celý deň leží na posteli a s nikým sa nerozpráva.“

„Hehe. To sa nečudujem po toľkých fľaškách. Počuj, Will...“

Will si až vtedy všimol, že dvere skríň sú otvorené, skrine sú prázdne a pred Kasenom leží batoh plný jedla a dek.

„Kasen, ty...“

„Nechcel som to povedať nikomu, no keď si už prišiel.... Sadni si. Dobre. Pamätáš sa, že ako som sa chcel vždy vrátiť do svojej krajiny?“

Will prikývol.

„Teraz, keď som už silný, som sa rozhodol to aj uskutočniť,“ vyhlásil Kasen, pričom sa vyhýbal Willovmu pohľadu.

„Ale Kasen...nemôžeš odísť!“ vykríkol Will.

Kasen si zazipsoval batoh, položil si ho na jedno plece a zamieril ku dverám. Willovi  vyhŕkli slzy a postavil sa pred dvere.

„Nedovolím, aby si odišiel bez toho, aby si sa rozlúčil s ostatnými! Prečo to vlastne robíš?“

Kasen zastal a pokojným hlasom odpovedal:

„Pretože nechcem, aby sa to dozvedel pán Liqenji. Nedovolil by, aby som odišiel, keď som využil jeho služby a urobil ma silnejším. Teraz by som musel bojovať v jeho armáde, no to by mi zabránilo odísť domov.“

Will sa už trochu ukľudnil.

„Ale...keby si odišiel, aj tak by sa to dozvedel.“

„To nie. Bude si myslieť, že som zomrel. Pripravil som falošnú mŕtvolu,“ povedal Kasen a ukázal na falošné telo seba samého ležiace pri stole. Will si ho predtým vôbec nevšimol. „A ty, Will...“ Kasen si k nemu kľakol. „...mi sľúb, že nikomu nepovieš, čo sa naozaj stalo. Sľubuješ?“

Will potiahol nosom a prikývol. Chápal Kasenove dôvody.

„To je dobre,“ prikývol Kasen, usmial sa a postrapatil Willovi vlasy.

Potom vstal a Will k nemu zdvihol hlavu.

„Zbohom, Will. Možno sa ešte niekedy uvidíme,“ pozdravil sa a dlhými krokmi vyšiel z dverí.

 

 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

K tomuto dílu není zatím žádný komentář.

Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.