cogito

 

cogito ergo software sum

 

no a? vravím si keď som sa zobudil

do izby hučal vodopád a slovo

tam niekde zaniklo

 

v tichosti opúšťam chrám a šum

zanikol tiež

 

to čo ma rozpútalo so svetom bol Boh

vycvičený ako pes keď povie poď

kto by tu sníval o vlastnej krvi?

 

veď čerešňa to vie krajšie ale až vlani

keď snehu odľahne

 

no a? vravím si v duchu môj otec

to možno vedel kto by to prezradil mne...

... sivá akoby zamyslená obloha

 

mozgového kmeňa plná šťavy

ach toho softu

 

 

vnuk

 

celkom tak ako keby som sa ťa spýtal

ako keby som horel v sene detského sna

 

hovoríš že sa stalo nádhernou obyčajou

hovoriť presne o povrchu

za ktorým som mal tušiť horizont

 

tak už mi vytrhni z ruky hračku

pre ktorú sa tu skrývam za všetky vnuknutia

 

že sa to muselo stať lebo nebo

by bolo zachmúrené a blesk

šľahol by z môjho senníka

 

 

hovorím z cesty a myslím stamodtiaľ

 

ja viem že nikto netuší a tuším že nikto nevie

ako sa dá vymyslieť skutočnosť všetkých tých škriatkov

aj celkom iná sféra ktorá zaujíma hľadačov pokladov

 

je samozrejme taký národ ktorému je zrejmé

že obchodná zmluva s ním má mnohé nepresnosti

takže je celkom nutné ju zase obnoviť

 

o to úžasnejšie je zistiť že aj taký Newton mal pravdu

ale o tom je vlastne celá veda ježišikriste

tak už sa vráť z cesty chlapče

 

 

el nińo

 

hovorím s horou nie zhora aby zhorela

kto by ťa vyvracal? aký živel ťa prežije?

na vojnu je ťa málo na mier priveľa

 

a vie to vietor? dieťa uprostred tichého

mravného mrvenia zamračených

šantivé zlé a drzé

 

skroť si ma priviaž o stožiar plachú plachtu

vraví znesiem aj vôňu koní

o nich ti zaspievam ako kapú pod kapotou

 

a potom? budeš už len myslený

ty môj následník

sleduj chlapče! volám sa ako ty

---