Jarka

Neviem ako sa to mohlo stať,

Anjeli ju chceli k sebe vziať.

Bolo to už dávno,

Však ľuďom po nej v srdciach

Nezostalo prázdno.

Bolo to dievča,

Ktoré naplno chcelo žiť,

Hoci vraj v nebi nemusí zle byť.

Aj ja som bola vtedy malá,

Nevedela som, čo to znamená,

Keď povedali mi, že navštíviť šla Pána.

Však pochopila som,

Keď nadišla jej rozlúčka s týmto svetom.

V šatách bielych v tej truhle ležala,

Na perách smrteľný úsmev mala.

Neprajem nikomu ten pocit,

Stáť nad truhlou kamarátky ,

Kedy nepomáha už ani prosiť.

Po lícach mi slzy stekali,

Prečo, prečo ste si anjeli

Jarku  k sebe zvali?

Nechcela som veriť,

Že ty život tak krutý

Koniec máš.

A tak aspoň dúfam, že

Dobre sa tam hore Jarka máš!!!