Nový svet 19.diel

Jemný vietor prenikol do silného vetriska, keď nad sídlom elfov, ktorý sa nachádzal v hore drakov, preleteli dva draky. Pristáli na svetlozelenej tráve a pozreli sa na horu – na svoj domov. Z drakov zoskočili dve veľmi známe postavy. Will zostal v nemom šoku, keď pri relaxovaní zbadal pána Liqenjiho a Iúvena, ako zoskočili z mohutných bytostí. Chlapec vyskočil na nohy a šprintoval k nim. Potom prudko pribrzdil, až sa rozletela zemina a uklonil sa elfskému vládcovi. Pán Liqenji ho pohladil po hlave a s úsmevom pri ňom prešiel. Zmohol sa iba na „Ahoj.“ Will sledoval jeho tradičný modrý háv, ako pri ňom vanie a potom, keď bol vládca preč, znova sa vystrel a šťastne sa pozrel na Iúvena, starca, s ktorým už toho tak veľa prežil. Elgor sa na neho tiež usmieval.

„Ahoj, Will. Tak čo, ako sa máš?“ opýtal sa a kľakol si k nemu.

„Ale, Iú, netvár sa tak šťastne. Každý vieme, čo sa stalo,“ odpovedal Will a zamračil sa.

„Čo je to s tebou? Snažím sa byť optimistický, tak mi to nekaz! Aj uprostred vojny je čas na priateľskú konverzáciu.“

Wil sa zasmial a Iúven mu postrapatil krátke hnedé vlasy. Starec vstal a pozrel sa na oceľovú budovu, ktorá bola sídlom elfov.

„Teraz mám dôležité rokovanie, ale sľubujem, že keď skončím, porozprávame a zahrajeme sa. Platí?“

Will prikývol a Iúven odišiel do budovy. Will bol prekvapený, ako bol Iúven oblečený. Mal na sebe slávnostné čierne šaty s červenými pásikmi a biele vlasy mal sčesané dozadu. A ako inak, na nohách mal obuté dlhé čierne topánky. Iúven zmizol v budove a Will sa unudene pozrel na Nenaor Tōsen, ktorý sa rozprestieral pri úbočí hory. Willove oči pátrali po Mestu duchov, no nedovidel naň.

„Tak je to aj lepšie,“ pomyslel si. „Aspoň pred sebou nemám miesto, kde sa dohralo tak veľa zlého.“

Will totiž dorazil do tábora len včera a spomienky na udalosti v Meste duchov boli ešte čerstvé. Smutné spomínanie prerušil pohľad na krásneho fialového draka, vznášajúceho sa nad lesmi v hore. Krúžil, potom vystrelil prudko hore a letel až k mrakom. Tam urobil salto a letel mierne dole. Po chvíli, keď už bol tesne nad stromami, otočil sa vpravo a letel vysoko do hory. Will sa zasnene díval na draka, potom spadol na trávu a premýšľal sotva otvorenými očami. Dokážu ochrániť svet?

 

            „Otázkou je, či by sme mali stáť v Xeraxovej ceste,“ povedal pán Liqenji, pričom sa pozeral na jeden bod na stole, za ktorým sedel a rukami si podopieral hlavu.

„Ako môžete také niečo povedať?“ rozhorčoval sa jeden elf, ktorý tiež sedel za dlhým stolom v miestnosti, ktorej steny lemovali gobelíny a meče s brnením.

„Pretože jeho argumenty boli správne. Sedre Gan mi pred svojou smrťou poslal presný opis toho, čo sa stalo v Mio Rúsau a čo Xerax presne povedal: Náš svet je pod vládou elfov a ľudí. Prešiel mnohými vojnami a z niekdajšieho raja sú iba trosky. Ruiny. Elfovia si osvojili celý Wendor Tōsen. A ľudia? Nemajú nič! Elgorovia sa čoraz častejšie búria. Vojna visí na vlásku a preto je treba vziať vládu sveta do vlastných rúk,“ odpovedal vládca elfov.

„Ale pozrite sa, čo robí! Ničí lesy, rozbíja hory! Takto chce zmeniť svet? Takto, že ho ničí?!“ vykrikoval elf.

„Presne o tomto som sa chcel s vami porozprávať.“

„Tu nie je o čom debatovať. Treba ho zajať a zistiť, prečo to robí. Jeho cieľ je jasný, no nie to, prečo ničí svet,“ povedal jeden sivovlasý elf. 

„Myslím, že máte pravdu, pán Sya. Čiže teraz sa musíme dohodnúť, ako to urobíme.“

Nato vstal Iúven.

„Ja by som mal plán,“ povedal a vykročil k pánovi Liqenjimu.

Parkety pod jeho nohami praskali, no zrazu sa začalo chvieť aj brnenie na stene. Všetci stuhli a vystrašene sa poobzerali. Začuli aj nejaký dupot.

„Čo to...?“

Iúven sa rozbehol hore po schodoch a vybehol na terasu z kameňa. Pán Liqenji a ostatní bežali za ním.

„U všetkých bohov a démonov! To sú fauni!“ vykríkol Sya.

Fauni sa naozaj blížili a to závratnou rýchlosťou. Dupotanie silnelo a ako sa blížili k budove, nespomaľovali.

„Nevyzerá to tak, že by chceli zastať,“ povedal Iúven a potriasol ramenom pána Liqenjiho.

„Varujte všetkých, ktorý sú vonku, nech sa skryjú,“ odpovedal vládca.

Nato sa elfovia rozpŕchli do všetkých kútov budovy a na terase zostal iba Iúven. Zavrel oči. Potom ich naširoko otvoril a hlasom trikrát silnejším, než predtým, zreval:

„Prosím, pozor! Všetci, ktorí sa práve nachádzate mimo sídla, urýchlene sa presuňte do neho kvôli veľkému nebezpečenstvu!“

„Heh. To je náš Iúven,“ uškrnul sa Rona.

Potom sa Iúven rozbehol von z budovy a trielil na kraj lesa. Tam zopakoval povel. Will a Sora, ktorí sa prechádzali v lese, to započuli. Sora sa obrátila k Willovi.

„Rýchlo na strom!“ sykla a dvoma skokmi sa ocitla v korune.

Will urobil to isté. Iúven len – len, že stihol vbehnúť do budovy a fauni prebehli po tábore. Hlučné dupotanie kopýt natriasal celú budovu a postupne sa vzďaľoval. Will a Sora mlčky sledovali faunov. Odrazu sa Will zamračil. Fauni prebehli medzi stromami a zvuk kopýt slabol...

Will sa stále mračil.

„Čo sa deje?“ opýtala sa Sora.

„Mám pocit, že som medzi nimi zbadal aj človeka,“ odpovedal Will.

Sora mávla rukou a zasmiala sa.

„To nie je možné! Prečo by niekto cestoval s faunmi?“

Potom zoksočila zo stromu. Will pokrčil plecami a tiež zoskočil.

 

            Asi po hodine Iúven vyšiel zo sídla a nasmeroval si to k Willovi, ktorý chodil sem a tam pre budovou. 

„No konečne!“ plesol rukami chlapec.

„Prepáč, skôr to nešlo,“ priznal sa elgor. „Ale teraz už som tu.“

„Áno. Vieš, Iúven, ja by som ťa chcel poprosiť, či by si ma nenaučil elgorovské kúzla.“

Iúven sa zamračil.

„Ja by som ťa ich rád naučil, no máš šťastie, že si sa naučil aj tie elfské. Vieš, nato, aby ľudia vedeli kúzliť, potrebujú mať strašne veľa energie, aby ju do kúzla mohli dať a pritom neomdlieť. A elgorovské kúzla sú ešte náročnejšie. Nemyslím .že by si ich zvládol.“

„Ale skúsiť to môžeme.“

„Tak dobre,“ vzdychol si Iúven. „Poď,“ povedal a ťahal Willa za budovu.

„Elgorovské kúzla fungujú rovnako, ako elfské,“ začal. „Musíš ale do ruky nazhromaždiť oveľa viac energie. To ale nie je všetko! Keďže nie si elgor, tak nemáš geneticky dané, že sa energia premení na blesk. Musíš ju pomocou elfských kúziel premeniť. Keď to bude, blesk naberie z okolia potrebné elementy a vykoná kúzlo.“

„Um. To je vážne komplikované,“ zamumlal Will.

„Ale ako si povedal, skúsiť to môžeme. Sám som zvedavý, či to zvládneš. Skúsime to s jednoduchým kúzlom. Nazhromaždi energiu v ľavej ruke, premeň ju na blesk a povedz: Gilneo.“

Will zavrel oči a sústredil sa. Nazhromaždil všetku silu do ruky. Cítil, ako sa mu rozhorúčila, no neprestával. Trochu sa mu zatočila hlava a vtedy energiu premenil na blesk. Bolo to mimoriadne ťažké, lebo musel ubrať z nazhromaždenej energie a s ňou vytvoriť blesk. Vtedy zašepkal:

„Gilneo.“

Iúven sa k nemu zvedavo naklonil, no nič sa nestalo. Teda, tak sa najprv zdalo, no o chvíľu Will zvraštil tvár, lebo ruka mu začala veľmi páliť. Cítil ale, ako sa mu energia naraz uvoľnila a cítil sa veľmi slabý. Ruku držal vystretú pred sebou a unavene hľadel, ako z nej vychádza ružová žiara. Jej tieň sa ukázal na tráve a svetlo, ktoré vyžarovala, sa odrážalo v Iúvenových natešených očiach.

„Uhas to,“ zamumlal a Will zastavil unikanie energie. „Výborne. Práve si vyčaroval pomocou elgorovskej mágie laser,“ povedal Iúven. „Si zaujímavý, Will. Je málo prípadov, keď človek dokáže ovládať mágiu elgorov. Budem ťa učiť.“

„Áno!“ vykríkol Will a vyskočil vysoko do vzduchu.

---