Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Odišla

10. 12. 2010
0
0
1368
Autor
pejprdoll

pokus o niečo krátke... teda, budem rada, ak mi pomôžete zlepšiť sa ;)

Najhoršie  je vytrvať, vravela si. Najhoršie je vytrvať. Je to ťažké...

Sedela na posteli a v náručí zvierala gitaru a opäť hrala tu melódiu. Prsty jej jemne preberali strunu za strunou, mala ich ťažké. Priblížila sa ku gitare, akoby jej chcela perami poďakovať, za farbu zvuku, ktorou jej uľahčoval situáciu. Vlasy neposlušne padali do očí a zakrývali slzy, stekajúce po lícach, obmývajúce nástroj. Naschvál ich tam dala, aby padali, aby nevidela svoj odraz v gitare. Nemohla sa na seba pozerať. Zakaždým sa vyľakala. Nemohla sa pozerať na šedosť izby, bytu a celého svojho života. Hrala stále tú istú skladbu od Black Sabat, miestami si poklepkávala  a základný zvuk obmieňala v prospech svojej fantázie, až to hraničilo s rachotom, ktorým chcela prehlušiť zvuky spoza jej dverí. Aby bolo ticho! Žiadny krik, výčitky o neschopnosti, o tom, že sa s ňou nechce baviť, že je viac unavená, o veľa veciach, ktoré tá osoba za dverami nevie pochopiť a aj to, že je človek a nie doplnok.

Dobré alebo zlé ráno. To je jedno. Vždy je rovnaké. Už ani nemá silu a energiu, brániť sa výchove dvoch starších žien zo svojho vlastného rodu. Len v tichosti odíde.  Do svojho vonkajšieho sveta, kde si nemusí brnkať na gitaru, aby prehlušila tok výčitiek, padajúcich na jej hlavu. A aby si vychutnala atmosféru Vianoc. Pretože Vianoce zažije azda len vtedy, keď vypadne z toho cholerického bytu. Ako tak stojí a čaká, nenápadne sa pozerá okolo seba, uzrie malé dievčatko, ako padá na ľad a taška, ktorú drží v ruke sa rozletí na všetky strany a porozsýpa všetko ihličie, ktoré nesie. Avšak jej matka za ňou prišla, pomohla jej. Pomohla. Obďaleč si k nej prisadnú dve baby. Ale nie sú obyčajné. Sú iné. Majú sa rady. Rýchlo odvráti tvár. Nepáčia sa jej. V mestkom rozhlase začne znieť rezká americká vianočná pesnička. Okolo nej sa zrazu pohybuje viac ľudí s nákupnými taškami. Iní zvierajú v rukách vianočný punč, ktorými si okrem iného aj ohrievajú ruky v tejto zime a vychutnávajú si ho so svojimi priateľmi. Vodič auta umýva predné okná a stierače sa pohybujú v rytme tej piesne. Nezvyčajné. Hudba sa vpíjala do všetkého, čo videla. A nielen hudba. Nálada. Radosť. Stres. Napätie. Očakávanie... a nejak od tej chvíle zmenila pohľad na život a na situáciu.

Prišla domov šťastná. Zbalila si to najdôležitejšie. Svoj starý mobil nechala na kuchynskom stole.

Odišla.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru