never never

kaderníctvo
už desať rokov chodím do jedného kaderníctva
a stále sa nevyznám v účesoch a neviem ako budem vyzerať keď sa nechám vystrihať dostratena.
dnes som tam bol znova. došiel som.  posadil sa do kresla.
ako to bude?
skrátiť. nechám to na vás ako.
ona sa usmiala. povedala pár holičských výrazov. neviem čo znamenali.
ale na všetky som prikývol.
na konci mi povedala sumu. ja som zaplatil a odišiel.
neviem. bolo to divné. necítil som sa dobre.
v tomto kontexte je genetická plešatosť to najlepšie čo ma v živote postretlo.


agresívne mladé poetky
občas sa stáva že som na čítačke a že sú tam aj nejaké poetky.
niektoré sú krásne.
iné majú pätnásť rokov a mohli by byť tiež krásne keby na sebe nemali šaty jak z historického múzea..
raz som takú jednu stretol.
a keďže som mal mimoriadne žoviálnu náladu tak som sa to rozhodol komentovať.
jej sa to samozrejme nepáčilo. mrzuto mrmlala. a gestikulovala. a ja som si to všimol. a vravel
že je to milé. a že ja som zlý. a odporný. a nech mi jednu teda vrazí. nech mi dá fac...
no a v ten moment mi priletela.
cítil som ju ešte  keď som o pol hodinu šiel na záchod. stretol som tam aj tú poetku.
ubezpečovala ma, že ma už nebude biť. prikývol som.
ako dobre, že som nepovedal aby ma bodla.
.