Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

mojim deťom 3

29. 03. 2011
15
29
4504
Autor
8hanka

byť mamou je úžasné

Končí ďalší deň...zhasínam svetlo, prechádzam detskou izbou do svojej. Nedá mi nepristaviť sa pri spiacich deťoch.Hoci už dospelé, pre mňa navždy deti.

Ktovie, kde sa práve nachádzajú vo svojich snoch. Neodolám,  skloním sa a jemne prechádzam po chrbátiku staršieho, potom pohladím mladšieho. Dotýkam sa len zľahučka, nechcem im pretrhnúť spánok. Pri pohľade na nich mi dojatím stisne hrdlo...koľko radosti, lásky, krásnych okamihov vniesli do môjho života.

S ich príchodom sa všetko zmenilo...odvtedy nebolo nič dôležitejšie ako oni. Pomaličky otváram balkón, opriem sa o zábradlie. Zhlboka nasávam voňavý nočný vzduch, nado mnou Veľký voz, cítim,  ako ma zaplavuje  hrejivá vlna šťastia...milujem takéto večery. Vedľa mňa  pradie naša mačka. Obe sme zostarli. Ktovie, či aj ona dokáže spomínať, či aj jej myšlienky zalietavajú do minulosti. 

Veľmi som túžila po deťoch. 

Možno práve preto som mala mnohé veci komplikované.

Zdalo sa, že nikdy nestretnem človeka, s ktorým by som si vedela predstaviť ďalšie dni a roky života, s ktorým by som chcela mať deti , vychovávať ich a spolu zostarnúť.

Ak existuje láska na prvý pohľad, tak to asi bola ona. Prvé náhodné stretnutie s ním a zvláštny pocit, len ťažko popísateľný. Ako keby sme sa poznali dávno, boli sme si blízki zmýšľaním, predstavami o živote...Veľa času sme trávili v prírode nekonečnými rozhovormi, počúvaním hudby, tichými večermi, kedy nebolo treba veľa slov a aj tak sme presne vedeli, čo ten druhý cíti...

Keď som zistila, že čakám dieťatko, bola som nesmierne šťastná.   Hoci som mala od začiatku zdravotné  problémy, dúfala som, že vydržíme do šťastného konca, teda, skôr do začiatku niečoho úžasného. Tehotenstvo som prežívala s obavami ale aj nádejou, že všetko dobre dopadne. Verila som, že to bude synček s blonďavými vláskami a modrými očkami po tatinovi. 

A potom si prišiel...

Trinásty februárový deň nám dal poriadne zabrať, na svet sa Ti akosi nechcelo, najskôr síce áno, no potom ako keby si si to rozmyslel. Aj spôsob prvého pohľadu na náš svet si si vybral nekaždodenný...zadočkom. Nebolo počuť tvoj plač, nevidela som tvoje telíčko, len veľa bielych plášťov. Doteraz cítim ten príšerný strach, čo ma celú pohltil. Nebola som schopná pohybu, iba slzy tiekli a tiekli...Ostatným mamám nosili uzlíčky na kŕmenie, moja náruč zostávala zúfalo prázdna. Bolesť, strach, bezmocnosť zapĺnali moje dni a noci.

Zázraky sa však dejú, v jeden deň mi konečne priniesli teba. Drobná tvárička s pomarančovým nádychom kojeneckej žltačky bola tou najkrajšou, akú som kedy videla.Držať  po prvý raz v náručí svoje dieťa, človiečika, ktorý je časťou z vás, môže byť niečo silnejšie?

Odvtedy si mojou súčasťou. Ak nie sme spolu, tak si aspoň v mojich myšlienkach. často som v noci pozerala na teba, tvoj dvíhajúci sa hrudníček, neverila som, stále som neverila, že ťa mám. 

Prišiel čas, keď si dokázal spájať slová do viet a kládol si mi príliš často jednu a tú istú otázku - prečo som sám?

V každom byte boli aspoň dve detičky, len u nás nie. Po návrate z ihriska si bol smutný, že doma nemáš súrodenca, s ktorým by si sa hrával. Aj ja som túžila po ďalšom dieťatku, lekári mali iný názor, nemohla som sa však dívať na tvoj detský smútok.

Predsa len to vyšlo a do rodiny nám pribudol tvoj braček. Jeho príchod bol dramatický, no on je bojovník od narodenia. 

Trošku si bol sklamaný, čakal si chlapca, s ktorým sa môžeš hneď hrať, naháňať sa...Keď  začal byť po čase tvojim partnerom pri  hrách, keď bral hračky, frflal si, načo si ho vlastne chcel. Napriek občasným hádkam ste si rozumeli. Chodili sme na dedinu, u starých rodičov  trávili celé dni v záhrade, večery pri ohníku, pozorovali  nad sebou milióny hviezd, let svätojánskych mušiek, rozprávali si príbehy, spievali pesničky...pamätáš?

 A Vianoce...

Chcela som, aby ste čo najdhšie vnímali čaro Vianoc, darčekov, ktoré sa zrazu zjavia pod stromčekom...stálo ma to veľa námahy nepozorovane preniesť ich, aby ste si nič nevšimli. Od zvončeka som ťahala nitky k stolu, aby som mohla zazvoniť ...

Usmievam sa ešte i dnes , vidím vaše prekvapené očká pri pohľade na kopu pod stromčekom, potom ste sedeli vo svetle sviečok a hrali sa s autíčkami, vláčikmi a ja som v duchu ďakovala tam hore za šťastie prežívať takéto chvíle.

Už ste dospelí, prikrátko trvalo detstvo, držanie sa za ruky, rozprávky pred spaním...

Ešte stále sa vraciate domov, tam, kde čakám ja. Teším sa z každého telefonátu, správičky od vás, z každého vášho úspechu.

Nepremýšľam nad tým, čo bude...teším sa z toho, čo je teraz. Pred chvíľou ste boli "zelení" na chate, prehodili sme spolu zopár viet...

Verím, že sa budeme naďalej stretávať pri našom stole, tešiť sa z vzájomnej blízkosti.  Na Vianoce pôjdeme na večernú prechádzku  čarovnou nocou, aká je len jeden deň v roku...kedy sa narodilo dieťa...  


29 názorů

filemon
09. 01. 2012
Dát tip
Hodnotu tohto textu ocenia tvoje deti, keď budú mať sami deti :))

8hanka
19. 11. 2011
Dát tip
NaNov, velmi dakujem, z Tvojich slov citit, ze si uzasna mama:)*

PÁTER
07. 07. 2011
Dát tip
Bohatství, kde a v čem je? V dětech! Jak je vychováme, co jim dáme, to nejen nám vrátí. A setkávat se u jednoho stolu a vzpomínat jaké to bylo když se...Ano. Setkávat a nezapomínat, stejně jako spolu stále komunikovat, nejen na Vánoce, i když... Někdo se nevidí jak je rok dlouhý i ten následující! Chválím tě i syny.*

Sebastiana
30. 03. 2011
Dát tip
Nebuj, budou se vracet.

8hanka
30. 03. 2011
Dát tip
Sebka a Evicka:) Co si budeme hovorit, deti milujeme a urobime pre ne prve - posledne:) Vo mne je neustale rozpor - tuzim ich vidiet samostatnych a zaroven ich chcem vidiet aj doma:)

renegátka
30. 03. 2011
Dát tip
Je tam hodně pokory lásky a hrdosti, dva synové, dva pilíře tvého života.

Sebastiana
30. 03. 2011
Dát tip
No, můj nejstarší se těší, že se o něj budu starat stále. Nechce se ženit. Prý mu uvařím, vyperu, ... Zbavte mi ho někdo, kde je nějaká baba, co by ho dostala na lopatky? Když on čučí jen do knížek. Vyznání je krásné Hani. Taky své děti miluju, ale neříkej jim to jo? Pak bych se jich už vůbec nezbavila.

8hanka
30. 03. 2011
Dát tip
Stanko, dakujem:)

Háber
30. 03. 2011
Dát tip
mamičkovsky * krásne *

8hanka
30. 03. 2011
Dát tip
ksav a Biso, dakujem, som velmi rada, ze to poznate:)

Bíša
29. 03. 2011
Dát tip
Ano!

8hanka
29. 03. 2011
Dát tip
Synacku a Alegnicko, velmi vam dakujem, vela veci mi v zivote nevyslo, no mat deti bolo tym najuzasnejsim, co som mohlo od zivota dostat...

Alegna
29. 03. 2011
Dát tip
Hani, potěšilo mě Tvoje vyprávění, zase jsem se vrátila o pár let zpět, musím souhlasit se synáčkem bezpodmínečně :-)))

synáček
29. 03. 2011
Dát tip
Je to opojné… neexistuje krásnější láska (tu na zemi) nežli mateřská, je totiž (jako jediná) bezpodmínečná… *

gabi
29. 03. 2011
Dát tip
ale tá zábava predtým, než im je zle, stojí za to, už si zabudol? :-)

8hanka
29. 03. 2011
Dát tip
Alesku, pa pa pa*

jo. nejsem mama :o) papa...

8hanka
29. 03. 2011
Dát tip
teraz som zelena ja, nie som sice na chate, ani na čete, ale zaludok mi dava zabrat... diky, ze ste nazreli, gabi je mama, takze vie svoje, Alesek je skor na zabavnu pracu...

když je jim zle, tak to není moc zábavné :o)

gabi
29. 03. 2011
Dát tip
Aleši, každý myslíme na to svoje - ty na prácu, ja na zábavu :-)

natírali plot, asi? :o)

gabi
29. 03. 2011
Dát tip
nepôsobí to naivne, čisto úprimne, každá mama tomu rozumie * len som chvíľu premýšľala, prečo boli zelení na chate - či niečo popili a bolo im zle, ale došlo mi že na čete! ale to bude tým skorým ránom/pre mňa/ :-)

Robinia
29. 03. 2011
Dát tip
myslím, že je to přirozené :-)

8hanka
29. 03. 2011
Dát tip
Robie, velmi Ti dakujem...mozno posobim az naivne, ako lubim svoje deti hovorim stale, je to obrovsky dar mat ich...

Robinia
29. 03. 2011
Dát tip
krásne materinské vyznanie

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru