Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

V parku lovím pštrosy

11. 04. 2011
5
5
1445

Zapichnuté v piesku s hlavou

z dovozových výpredajov

za pár drobné

v tieni stromov.

                                                      

                                                                                  Dve perá - hotová čelenka

                                                                                  jeden rovná sa indián

                                                                                  a štyri deti v úmere.

 

Dva sny -  jedna kniha

jedna báseň

a roztrhnutá strana

                                                                                  a v parku lietajúce páperie.

 

Len pštrosy zostávajú

v tom tajuplnom parku

s hlavou dolu na mieste

a my plavíme sa protí prúdu - v čase.

                       

                                                                                             Zajtra bude zase včera

                                                                                              tak ako dnes je zajtra

                                                                                              a včera bolo dnes

 

a všetkého je málo

snov, ilúzií a našej krehkej lásky.

 

 


5 názorů

chyby budú opravené to sa stane niekedy neposlúcha ani prstoklad. inak samozrejme ďakujem za tvoje slová - veľmi si cením tvojich rád....a ....času ktorý si mi venoval.

Mne sa páči záver úplne najviac,ale aj strofa o dvoch snoch a jednej básni a tá o čase *T ,teraz to znie rozbito,ale uznávam ju ako dobrý celok,len vypichujem ,čo ma upútalo ako prvé. K pripomienkam:v prvej strofe,by sa viac hodilo "za pár drobných",ten tvar "za pár drobné",mi vôbec nesedí.A 3.strofa preklepy-jednA bÁseň.

Norsko 1
11. 04. 2011
Dát tip
ako hovoríš, všetkého je málo

Priznám sa, že som od Teba ani iné nečakal...práve vtom je problém...ako hovorím v úplnom závere: " a všetkého je málo snov, ilúzií a našej krehkej lásky " V tejto básni som chcel práve poukázať na nedostatok ľudskej predstavivosti, akoby sme zabudli že sme raz boli deťmi, ktoré dokázali snívať, ktoré videli v mrakoch rozprávkové bytosti - nielen obyčajné mraky.

Norsko 1
11. 04. 2011
Dát tip
mám z toho rozporuplné pocity

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru