modrobiela (kritizujem)

nuda bezobsažných modrobielych stránok
bez „the“ pretože to lepšie znie
nekonečné rozhovory bez slov
a rozhovory s nimi plné ticha
kam to spejeme?

králi s korunami nakrivo, s tvárami
matne osvetlenými našimi silnými slovami
odvaha a guráž pohodlných kresiel prázdnych miestností
ustráchané potkany v rohoch spoločnosti
kam to spejeme?

pixely mŕtvych fotografií
ťahajúce pomaly priberajúce oči
a páči sa mi to, aj keď by nemalo
fotky! majú! visieť! na! stene! tej skutočnej
kam to spejeme?

bezpečná anonymita chorých (ne)duší
stratených vo vlastnom tuku, skolióze a úbohosti
hľadajúcich vytrhnutie z každodennej nudy
a pritom jej opätovné nachádzanie
kam to spejeme?

ženy a muži a deti a psy
intímnosť a súkromie miliónmi videného
už to ani nemožno nazývať sex
lebo to stratilo to, čo to nikdy stratiť nemalo
kam to spejeme?

všetko dostupné v mihu oka, kliku ukazováku
úcta sa stráca v terabajtoch informácií
nevážime si ani vlastné oči a nos medzi nimi
a nikdy nemáme dosť, čierny trh núl a jednotiek
kam to spejeme?

(vy)našli sme internet
ale stratili sme skutočno