Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

len tak

10. 12. 2001

894

Autor

Maitreia

Tragický príbeh

o nešťastnej láske

v zlatom opare

svitania

Spoznal som bolesť

v posmrtnej maske

prišla si ku mne

vítaná

Zrazu som niekto

Smutný hrdina

čo pláva krutým

životom

Smútočnú pásku

sám si pripínam

netúžim viac už

žiť po tom...

Bolo to náhle

keď prišla si z neba

len jedno slovo

stačilo

bol by som stále

keby nie teba

myslel: to sa mi

prisnilo

Červená krv však

po ruke steká

nedá sa nijak

zastaviť

Smrteľná posteľ

príjemne mäkká

pretrhla sa mi

zlatá niť

Nič z toho čo som

zažíval vtedy

nič z toho ma už

netrápi

smútok a bolesť

útrapy biedy

to všetko sú len

atrapy

Po modrom nebi

voľne si lietam

po ničom viac už

netúžim

Je mi to smiešne

všetka tá pieta

aj moja truhla

bez ruží

Sany

30. 10. 2002

Dát tip

Je velmi pekna,dlha ale zaujimava...

jeden gramnatický rým (prisnilo-stačilo), čo sa však v básni celkom stratí... krátke, úderné riadky s rýmom na konci, ktorý akoby pôsobil v role výkričníka. jednoduché, pekné, pričom Nasovi sa páči aj koniec - žiaden patetizmus, ale skôr nadhľad až irónia... T.