bože

o ničom

zatváram oči

a je to o ničom

tak sa mi nepodarí usnúť

všetky tie sedatíva

tým že som prišiel na svet

zaberajú len priestor

chcem predsa vidieť

to čo je za očami

čo sa raz navždy zavrie

a stáva sa až ráno

rovno pred precitnutím

že som zas o krok vpred

bože

o piatej ráno

prebudiť sa z tvorivého sna

naplniť šálku horko-sladkým

a čakať

kým sa navidomoči zobudíš

dobre viem že si

dúfam že mi to nezazlievaš

prelomiť prvú pečať

spomenúť na minulé

a iba tajne dúfať

možno máš taktiež pocit

že sa to stane

stvorené sa rozlieha

no oko od závisti bočí

a tým si nezaslúži údiv

lebo videné už bolo

pred piatou ráno

záznam

posúvam ťa stále ďalej

každým dňom takto nadobúdaš

aj keď si myslený

žena

ktorá sa s tebou háda

ťa raz aj uhádne

dlhá

dlhá nebotyčná lúka

plná čučoriedok uprostred leta

zbieraš sa mi

do dlhých chvíľ

a nedozretých zreničiek

lebo čas je tiež diskrétny

nahratý

ako ja ako súčasť deja