Strach

straší ma

brechot psov a kvílenie sirén

šedý svit

navodzuje úzkosť

vnímam mesiac utopený v noci

žiari ako oči

ktoré ma budili z tmy

a kradli z reality

tak rád som sa s tebou

vznášal do mrakov

lízal sneh a pil dážď

boli sme kukučky nasťahované

v  hniezdach

s prechodným pocitom

nespútaní bez sľubov a zásad

voľní v ševelení vetra

a v šepote tráv

až kým prišiel deň

straší ma

ticho a bzučanie tiel

a chladné lúče

zvýrazňujú  horkosť

osamenia