košické sonety

koniec

 

takto sa všetko začína

takto na namojdušu končí

na vŕšku nad Levočou dedina

na samom konci

 

bola si možno jediná

a dnes ťa naháňajú honci

prebehla chvíľa niekde popri nás

na hornom konci

 

zvonica má vo svojom zvonci

to čo už dávno nie je v hodinách

v čom si ty vlastne nevinná

 

a v čom sa mýli vidina

v ktorej ja hmatateľne usínam

vo svojom konci

 

vidina

 

kým ešte trochu vládzeme

nechajme tento prázdny priestor

zdvihni ma na okamih zo zeme

a veď ma cestou

 

sme iba slabý podpriemer

a takých v našom svete jesto

spolu sa na tej ceste oprieme

o svoje mesto

 

čo ale spravíme s tou

vidinou ktorá pri nás zadrieme

ukrytá náhle do premien

 

priestoru ktorý vezmeme

do času aký zaznie v ozvene?

Bože môj nestoj!

---