***

Tvoje oči mlčia

Máš ich plné slnka a

slová prázdne tichom.

Spíš a ja počujem vlny, narážajúce na pobrežia

spolu s Tvojim dychom.

Spíš a niekde medzi nami ohlušujúco mlčia

rozmazané slzy.

Tichý démon, utopený v nociach

ktoré si mi daroval

výmenou za moje jazvy.

Za nové názvy

za ich premenu z nových na zvyk.

Spíš a ja sa pomaličky učím Tvoj jazyk.

Za oknom kvitne dážď a

padajú kvety a

menia sa svety a

možno už nič nebude ako predtým !

Sediac v ňom cítim

ako sa naťahujú moje letokruhy.

Upokojujem sa, je mi jasné

že sa nič nedeje, že len

mením jeden strach za druhý.

Spíš a svojim spánkom gumuješ

čiernobiely koniec dúhy.