zaplatili sme

bakhus

 

nehovor že to mám načítané

aj keď medzi nami riadkami sa to dá

je tam len menej slov

 

obraz na stene vyzerá ako hodiny

takže čas stojí o desať pol ôsmej

 

rímsky boh vína a rozkoše ťa víta

fúzy hodinára sa ani nepohnú

asi ťa vezmem za ručičku

 

je to ako ísť k brehu malej európskej riečky

vyvaliť sa z nakúpených šiat

 

január na to kašle zvysoka

obočie máš vytrhané

minuloročný kalendár skončil rovnako

 

nehovor že to mám načítané

čítal som iba nápojový lístok

 

 

 

písmo

 

nikdy ti neprilepím známku z chovania

a nepošlem ťa do egypta

pristála by si o niečo severnejšie a východnejšie

tam kde to študuješ

 

vychádzam len zo svojho tela

duša by mi to vraj mala trpieť večne

 

prečo máš depresiu?

pýtaš sa a hneď si odpovedáš

si pyšný nemôžeš sa rovnať bohu

zbav sa ho!

 

myslíš tým toho zlého

ktorý mi našepkáva tieto verše

 

nikdy ti nepoviem koho ľúbim viac

každý je hoden lásky

lenže

rovnako nikoho neľutujem

 

 

 

zaplatili sme

 

keď držím za ruku sivú pani

ešte to nie je pravda

treba sa vrátiť o desiatky rokov

nerozmýšľať o smrti

 

niekde to zostane

a vôbec to nemusí byť zapísané

 

pretože žiť sa dá aj tu

viem komu môžem za to poďakovať

nepatrí sa pamäti

myslieť len na prvé a posledné

 

len aby som si to vybavil

prosil som teda nežne panebože

 

plynová lampa na nás žiari

oh to je teda len dobrý vynález

veľké a malé pivo

na stole od tretej do ôsmej

 

budeme už musieť odísť

nič iné nám totiž neostáva

 

---