Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 463 tisíc textů, miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

tyranosaurus rex
datum / id01.03.2012 / 404568Vytisknout |
autorSkarabea
kategorieMiniatury prozaickéDalší dílo autora
zobrazeno2226x
počet tipů4
v oblíbených0x
tyranosaurus rex

 

 

 

Cesty sú ako dračie mlieko. Valia sa z vrcholca hôr rovno do údolia. Viem, že Terezka nemá rada hory, dlhé túry, bútľavé kosti v úžinách. Nemá rada ani voňavé ihličie.

Občas ku mne zájde. V autobuse podozrievavo žmúri na tmavé vrchy. V tej svojej červenej bundičke sa objaví predo dverami, aj keď ju nikto nikdy nečaká.

U susedov na ňu šteká pes, ona mu ukáže dlhý jazyk. Pozdraví ju ujo v starej baranici, viem si to celkom dobre predstaviť, a ona naňho pozrie chladno, odmerane, lebo prišla z mesto, z malého ale pekného.

Sama si odomkne (kľúče večne nechávame zabudnuté v kľúčovej dierke), vojde do domu, ani sa nevyzuje a hodí bundu na stôl v chodbe. Niekedy už z predsiene kričí moje meno (akoby ju drali z kože), inokedy ticho vojde, tak ticho, že počuť z iného domu nariekať dieťa; obzrie sa v zrkadle, vytiahne si z kabelky maminu starú pudrenku, pobozká svoj bledý odraz. Odrazu je Alenka v ríši divov. Odrazu ju ten plochý obraz prekvapí, nadvihne bradu; klepot podpätkov na dlaždiciach sa jej zdá rovnako studený a nepríjemný ako lesné zátišie. 

Lesné zátišie visí v chodbe na stene odvtedy, čo som ho pred niekoľkými rokmi namaľovala a ešte vlhké zavesila. Terezka ho ocapká na niekoľkých miestach, potom prst oblizne, jazýčkom, ktorý tak rada vystrkuje.

Nevie, že so sestrou Barborou stojím na schodoch, preto sa preľakne; pozrie na Barboru, akoby ju nikdy predtým nevidela. Potom ma schmatne za rukáv. Dlhý čierny vrkoč sa jej z temena vlní ako had. Predstavujem si anakondu a ona si okolo mňa omotá ruky, vrtí sa, zavše sa jedným okom zastaví na sestrinej modrej hrive. Celkom z blízka cítim sladkosť jej tela. Sestra sa na ňu škodoradostne usmieva, lebo jej také pekné modré vlasy mama nedovolí. Zahučí Terezke do ucha:

A teba zdraviť neučili?

Terezka sa strhne, toto nečakala. Neučili. Odvrkne a zakloní hlávku.  Začne si odmerane prezerať otcove trofeje zvierat. Po chvíli sa ma spýta:

A zastrelil tvoj oco niekedy človeka? 

Strieľa iba drzé deti. Odpovie za mojim chrbtom Barbora.

No určite!

Iba občas.

Prezerá si kosti so záujmom, niečo rukou hľadá v prázdnych očných jamkách, ovonia si prsty aj drevo na stene.

Raz som videla kostru v lese, keď sme boli so starkým na hubách. Ale to som bola ešte malá. Viete? Hovorí Terezka.

Prikývneme.

Šli sme po takom chodníku, kde rástli maliny, pokračuje,  potom sme vošli do lesa a zablúdili. Fakt! Ale ja som si našťastie značila cestu. No! Tak hlboko v lese ste vy dve ešte nikdy neboli.

Barbora postaví vodu na kávu a čaj, ale Terezka si s nami dá napokon predsa len tú kávu, sladkú a bielu. Pije ju pomaly, máča do nej keksy, rozpráva o škole a kamarátkach. S ľútosťou občas pozrie k strakatej krave v susedovej záhrade. V jednom okamihu musíme myslieť na to istí. Aké je to byť bučiacim a opusteným zvieraťom, aké je to celý deň prežúvať trávu, potom ju vyvrhnúť z vlastných útrob a znova donekonečna mlieť. Báť sa diaľok. Vo vedomí hlúpeho zvieraťa sa držíme určitej chuti, jedinej cesty (pamätám si, ako sa kedysi Rysuľa sama vracala domov, keď ušla z paše). Pijeme kávu ticho a pokojne, akoby to bola čerstvá tráva. Zdá sa mi, že len v Terezkinom pohľade sa niečo zmení, odrazu sa pýta na otcovu vzduchovku, kde ju schováva a či dostrelí až k tej krave.

 

Barbora rozpráva o Švajčiarsku a Terezka je pri tom nepokojná, niečo živé a skutočné, ako jelene ukryté v húštine, jej neustále behá po rozume. Sleduje sestrine nechty tancujúce v sivom cigaretovom dyme.

A mala si v tom Švajčiarsku frajera? Pýta sa jej.

Hej. Troch.

Héééj!? Troch? Vytrhne sestre z ruky cigaretu a vloží si ju do úst.

A milovala si sa s nimi?

Každú noc s jedným.

Héééj!?

Zrazu na mňa vrhne čierny pohľad, chytí mi zápästie horúcou rukou.

Aj Dora má frajera. Zvýskne. Že, Dora? Že si zamilovaná do Gusta? Sadne mi na kolená, položí hlavu na plece, Barbora jej povie, aby sa posadla normálne, ale Terka si z toho nerobí nič, ani sa nezamrví, zabudne sa škeriť. Bojí sa diaľok, preto prestane myslieť aj na osamelosť.

Ozaj, Terka, nepôjdeš s nami zajtra na túru? Navrhne jej sestra.

Terezka na nás pozrie nedôverčivo, ako sme my kedysi pozerali na otca, keď nás brával na poľovačku.

A čo tam? Zjedia nás vlci.

Čo si? Tu sú vlci iba v zime. Myslím, že chodia z Poľska. Alebo odkiaľ. Ale poznám jedno miesto, občas sa tam nájde dajaká kosť z dinosaura.

Čóó!? Neverím.

Vážne.

Barbora klame. V sutinách okolo rozheganej cesty by ste našli akurát nejaké amonity. Nič viac. A ešte ticho, zabudnuté, také čo pretrvalo z dávnoveku. Zamatové rokliny. Tam by som vedela žiť, prechádzať sa po chodníkoch obrastených malinčím, miznúcich kdesi v lese, hlbokom a čiernom ako Terezkine oči.

Terka, šepnem jej dôverne, ty si si tú cestu značila papierikmi od cukríkov...

Nepovie nič, lebo by sa všetko zrútilo, zarástlo, neostala by už žiadna cesta. V tom sa začne dusiť, predstiera melancholický záchvat, alebo ju iba niečo škriabe v hrdle.

Spomeniem si, že hore v kredenci leží balík malinových cukríkov.

 

 

 





Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

06.03.2012 20:16:53dát kritice tipSkarabea
ten fonta a priama reč - pokúsim sa...(ale nesľubujem...niekedy myslím iba na seba a nie čitateľa:))

ono to je vlastne niekoľko príbehov, poviedok, alebo ako to nazvať, ktoré spolu súvisia...len je to iba v takých "hrubých náčrtoch"...zatiaľ len tak skúšam, hrám sa s postavami a tak, takže som sama zvedavá čo z toho bude :)momentálne nemám dosť času, resp. podmienok na písanie...

06.03.2012 19:23:34dát kritice tipVH64
Je to hezoučký. Poprosil bych o naprosto klasickou formu - uvozovky u přímé řeči, odstavce atd. - a o nějaký trochu jiný font, neumím poradit který, ale tady většinou lidi používají dobrý, tak aby výsledek dal něco takového. Je to o komfortu při čtení.

Jinak kouzelné, člověk je "uvnitř". (A s lepším uživatelským komfortem by byl ještě dřív)

Patří to do něčeho většího, co bude? Myslím, že jsi přirozený talent a nebudeš žádné hlubší rozbory potřebovat. Piš, jak ti srdce velí.
06.03.2012 19:13:54dát kritice tipVH64
Tak jsem chtěl sjet dolu, napsat, že mne ruší font, odeslat to, vrátit se, soustředit se a pak napsat opravdový komentář, ale cestou jsem stihnul učíst kus předchozích komentářů. Snad mne moc neovlivní, s jedním z komentujících občas dost nesouhlasím (nejde o Janinu).

Jdu číst.
04.03.2012 18:40:24dát kritice tipSkarabea
nezabudaj...že aj nenávisť je cit
04.03.2012 18:39:50dát kritice tipSkarabea
nezabudaj...že aj nenávisť je cit
04.03.2012 18:36:23dát kritice tip.dunaj.
tak dakujem - to sa asi kamaratit nadalej nebudeme .)
04.03.2012 18:24:12dát kritice tipSkarabea
tiež si hovorím
04.03.2012 18:22:11dát kritice tip.dunaj.
aha myslis ze ma do riti pretahovala zamaskovana maja z gurunu s velkym vtakom? neskutocne aky dojem clovek dokaze urobit ...
04.03.2012 18:09:33dát kritice tipSkarabea
alebo to bude skôr osobná skúsenosť
04.03.2012 18:06:34dát kritice tip.dunaj.
no ved preto to hovorim - mam na to čuch .)
04.03.2012 18:03:47dát kritice tipSkarabea
tak o tom nič neviem...ale ty asi áno...:/
04.03.2012 17:58:08dát kritice tip.dunaj.
aha - takze mája z gurunu ... aj ta mala pedofilneho vtaka .)
04.03.2012 17:54:42dát kritice tipSkarabea
nie...som mimozemšťanka a prišla som zničiť vašu galaxiu
04.03.2012 17:52:07dát kritice tipSkarabea
čo ja viem, mne to pedofilné nepripadá...ale uznávam, že to tak môže pôsobiť...a keby to tak naozaj bolo? (nemôže byť už to tvoja interpretácia:))

myslí, že tu je jedno, či ide trebárs o sesternicu, alebo nejakú známu, kamarátku..nepôsobilo by to rovnako - pedofilne?

uznávam, že s tou motiváciou som si mohla dať viac záležať...

04.03.2012 17:39:15dát kritice tip.dunaj.
nie moja teta dagmara.
04.03.2012 17:30:00dát kritice tipSkarabea
akože ja? :D
04.03.2012 17:12:35dát kritice tip.dunaj.
ty si muž .)
04.03.2012 16:56:23dát kritice tipStvN
Pokud jde o sladkost divciho tela, tak mi ten vztah dulezity prijde. Celkove se to vypraveni toci kolem jakehosi uctivani terezky a z pohledu ctenare mi prijde dulezite vedet, kdo ji popisuje, je mnoho druhu lasek a prijde mi dulezite vedet, jaka je tohle. Osobne mi to prijde trochu pedofilni, abych byl konkretni, a to se mi nelibi. Ctenar prece musi znat motivaci autora, pozadi pribehu, respektive diskurz, jinak bude mit ctenar potize s interpretaci.
04.03.2012 16:36:57dát kritice tipSkarabea
je to dieťa....mám pocit, že ten vzťah tam nie je až taký dôležití...teda, zámerne som ho neuviedla
04.03.2012 13:36:05dát kritice tipStvN
Je to teda dite nebo neni? Jaky je vztah mezi postavami? Pratele, rodina?
04.03.2012 12:41:19dát kritice tipSkarabea
síce tam nie je napísané, že fajčí...iba si tu cigaretu vložila do úst...napodobňovanie dospelých...ale asi som to mala lepšie vysvetliť...

sladkosť jej tela - asi ako podotkol Movsar...či vôňa mydla...čistoty...
03.03.2012 10:39:54dát kritice tipMovsar
sladkost jej tela, dík yza upozornění, je to omamné, sladkost dívčího těla. taky kvituju svižné tempo popisu, t
03.03.2012 07:54:29dát kritice tipStvN
Styl je fajn. Celkem se dari i vypestovat atmosferu. Nechapu ale obsah. Za prve jsem mel dojem, ze terezka je dite, tak nechapu, proc kouri a tu zminku o sladkosti ejio tela. Za druhe mi neni jasne, o cem to vlastne je. Nejak mi to nezapadlo. Ono to asi bude spojene vsechno se vsim. Vzdyt ani nazev neodpovida. Uvod je taky trochu jako uvod k necemu jinemu.
02.03.2012 21:49:09dát kritice tipSkarabea
Janka, ďakujem za prečítanie a komentár...

aj mňa samú už táto "neucelenosť" štve ...takže toto beriem ešte ako taký tréning :) alebo čo...

ale začala som teraz písať niečo dlhšie a povedala som si, že už z toho musí byť skutočná poviedka...lebo inak asi celkom zakrpatiem...

vďaka aj za typ..
02.03.2012 20:15:04dát kritice tipJanina6
Líbí se mi tvůj styl, který ze čtení přesto, že nevyprávíš ucelený příběh, dělá zvláštní zážitek. Stejně jako u minulé povídky mě zaujalo šikovné, výstižné vyjadřování, a tajemná atmosféra. Hodně toho necháváš nedopovězeného, jako bys chtěla odhalit jen malé okénko do světa svých postav. Detaily a okamžiky jsou vystiženy velmi zvláštně a barvitě (třeba "Nepovie nič, lebo by sa všetko zrútilo, zarástlo, neostala by už žiadna cesta"). Trochu mi vadí, že se o hrdinkách nedozvím víc, že všechno plyne jakoby do ztracena. Myslím, že delší próza s "klasicky" vystavěným příběhem napsaná tímto stylem by mohla být velmi zajímavá.

Dovolím si poslat avízo kolegovi.


Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Pismak.cz 1997 – 2022, provozuje Dobrý spolek, pravidla Pickup lines Letní dětský tábor