Ilúzia

Niekedy skutočne neviem
čo z toho všetkého zahojí čas
(čo všetko už zahojil)
čo chcem aby zahojil
čo chcem aby ostalo
v nás.

Vravíš: utekaj v sebe, nie pred sebou
a ja sa prepadám
s očami dokorán
sypem si soľ do rán
občas mám pocit, že to všetko ani
nemôže byť skutočné.

                                                            Vravím: niektoré sny by sa nikdy nemali plniť
                                                            ak na konci rovnice je viac než jedna neznáma
                                                            môže to budiť dojem chaosu.

Vravíš: všetko sa nejako vyrieši,
- - nehľadaj všade tmavý odtieň - -
a ja sa v duchu milujem s Tvojimi slovami
bez úspechu
bez vyvrcholenia.

                                                                                   Ležím na posteli, do žíl mi kvapká
                                                                                   životodarná ilúzia.

Vravím:  nemám dosť síl na to,
aby som mlčala –
                                                                                  - pomáhaš mi, mlčíš za nás oboch.