Sen v súmraku

Polnoc blíži sa ako mrak,

dnes som nespustil z teba zrak.

Pomaly si kráčal po chodníku,

mne zatial srdce tĺklo v hrudníku.

Myslel som si, ze len snívam,

no sen to nebol určite.

Ešte teraz v predstavách dívam,

tvoje vlásky vo vetre vejúce.

Cítil som kazdý tvoj krok,

obdivoval tvoje prstíky,

tvoje očká ako uhlíky,

trvalo to ako polrok.

Tvoja tvár zrazu onemela,

tvoje telíčko na zem padalo,

hlava mi zbystrela

a oko zbadalo.

Plakal si od bolesti,

neváhal som ani sekundu

a bežal som pomôcť ti.

Dal som ti moju bundu.

A ty v klíne mojom sedel si,

na tvári zjavil si úšklbok

a pritom jemne opieral o môj bok.

Cítil som tvoju veľkú vďaku a

nad tým premýšľam v súmraku.

Získal som cenného priateľa

a stálo ma to nevela.

Toto by bol krásny deň,

stačí, keby sa stal len.