Sok

Zotmieva sa, páda Slnko za obzor.

Po bojisku prechádzam sa ja,
na bojisku cítiť mŕtvol pach.

Vrana letí ponad a hlási chór.

Nečakám žiadneho vraha z neba skok,
zronená tvár, pána víťaza, to šok!

Niečo má sa stať: "Človek, mýty bor!"

Meč i štítu ráz spadol z ruky mi,
zhodili ho mojej výhry výčitky.

V hmle mrazivej prichádza tajný vor.

Padám na kolená, bohov prosím,
v ruke zbraň, smrťou nevyrazím klín.

Temný, čarodejný je bojiska dvor.

A pre mňa veru veľkolepý krok,
útočím prv, než príde môj jediný sok!