vysoko hore si posúvame pero

I.

možno sa zaľúbim
do tvojej peňaženky
keď už mi vypisuješ zlato

možno ma pozveš
v lete na salaš
objem sa bryndze

potom ti napíšem
i túto nežnú báseň
aby si spala

so svojím amorkom
noci dni
a nemyslela na mňa

II.
vždy ide
len o ten nádherný výhľad
z tejto panorámy

hviezdna obloha
by to len prehnala
náhlou búrkou

niekedy však
sú ústa náročnejšie
chcú celkom iné sústo

viac je však nepovedať
že takto o piatej
by si už radšej spala

teraz si tu
a zajtra už možno budeš
omnoho prítulnejšia
 

III.
môžem spať na bruchu
je to fáma a zásah do tela

okrem toho to vyzerá umelo
ako ontário niekde na hranici

voláš
a moje telo sa hlasno ozýva

varia tu lacné jedlo
a dá sa tu fajčiť

vysoko
vysoko hore si posúvame pero

IV.
bordová ti ide
nič mi to nehovorí
ale je to dobrá značka

možno na pleci
alebo medzi nimi
máš malé znamienko

mal by som sa zdvihnúť
do tvojej hlavy
hryzieš si nechty

je dofajčené
už len bublinky sa náhlia
do neba

V.
takže si myslím
že oproti noci dunia vlaky

v tomto mnohorakom priestore
si sama

kedysi dávno
mával som ti na rozlúčku perom

a tvoja radosť sa na mňa
rozprestrela
klobúk ktorý nemám som sňal

VI.
teraz sa mi páči purpurová
ale ty píš niečo pekné
čo zotrvá

obloha stmavla a ty
máš práve takú auru
čo sa podobá

dnes práve na tú hudbu
pes to ošťal
prišlo to len nedávno

a ja odmietam písať
došlo mi pivo