Mohla si...

Mohla si aspoň
zastaviť, všimnúť si
moju tvár
preniknúť vzduchom
prastarým
darovať slov
mi pár

                      Chytiť ma...
                                              Nikdy nepustiť

Za slnkom so mnou
dažďom ísť

Na lúke plnej
čírych
citov
zašiť mi rany
zlatou nitou

a potom dúhou za
obzoru
kráčali by sme
pekne spolu
po lane tkanom
z našich duší...

Pod nami priepasť
dá sa tušiť
prejdeme rýchlo,       

                                    po ráne

v topánkach z lístia

po lane

potom len krása
nášho šťastia
tŕne viac vo mne
nezachrastia

Amor z nás bude
dojatý, vidiac nás
v tesnom objatí
daruj mi prosim
seba kvet, ja ti
dám do rúk orlí let
a potom dáme
pekne spolu
otlačky prstov na oblohu
a do kroniky za jasna
vložíme slová víťazstva