Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Na výsledku testu nezáleží

17. 11. 2013
9
14
863
Autor
gabi

Petrovi 333

príbeh

bez básnických prostriedkov

vytrasený z prozaického vrecka

písmená vyklepané do kláves

cez monitory bolia

 

že otcovi puká srdce

keď mu berú syna

nie je žiadna metafora

kto cíti

ten vidí aj počuje

ako sa krivolako trhá


14 názorů

gabi
09. 12. 2013
Dát tip

ďakujem, koloušku a prajem pekné sny


koloušek
09. 12. 2013
Dát tip
Je smutné "přijít" o dítě, znám to. A gabi to umí procítěně napsat. T*

gabi
19. 11. 2013
Dát tip

vďaka za hviezdičku Ľudka


Alegna
19. 11. 2013
Dát tip

T*


gabi
19. 11. 2013
Dát tip

ach, plpko...ďalší príbeh vysypaný z prozaického vrecka...je toľko spôsobov, ako otcovia prichádzajú o synov a bolesť je jedinečná, neporovnateľná, nejde ju odmerať, ani odvážiť, iba prebolieť


plpko
19. 11. 2013
Dát tip
Gabi, tvoje pismenka su zaujimave, mnohosmerne, sirokospektralne, by technik riekol. Citam a predstavujem si, ze pises o mne, ako som prisiel o syna. Nezniesol prvu fico vladu, nevedel sa zmierit s pomermi na Slovensku, s perspektivou mladych, s aroganciou statnej moci voci obcanovi, ktory sa ohradil voci niceniu zivotneho prostredia a svojho zdravia zadubenymi chamtivcami uzivajucimi mafianske praktiky. Odisiel na druhu stranu zemegule, nevidel som ho par rokov. Vratil sa potom do Europy, do UK, ale na Slovensko sa udajne nevrati. Vidavam ho cca raz do roka na par dni - vianoce, niekedy ani to nie. Takze, prisiel som o syna, nemam syna. Pytam sa sam seba, kde som spravil chybu ja? Mozno som sa mohol inak spravat kym boli mensi, viac sa detom venovat, nestresovat v praci, doma, vsade a stale! Asi nestacilo svojim Drobcom iba povedat cestou autom popod Strazov, vedla Klaku, Tatier, v Kvacianskej doline... "Drobci, toto je Slovensko!" Nestacilo to, prisiel som o syna! Boli to.

gabi
18. 11. 2013
Dát tip

áno, Peťo, osobné to je a bolo len na tebe, či sa s nami podelíš alebo nie

a ja ti ďakujem, že si sa rozhodol práve takto, kto neprežil, nedokázal by napísať spôsobom, aby to bolo presvedčivé, uveriteľné, aby sa dotklo a možno svojimi slovami prebudíš niektoré "matky"a otvoríš im nielen oči


Petr333
18. 11. 2013
Dát tip

Díky Gabi* celé se to opravdu takto odehrálo...jen jsem váhal zda to není moc osobní .....díky všem:-DD


gabi
18. 11. 2013
Dát tip

vďaka Petře a Jé, že ste tu boli


srozumeni
18. 11. 2013
Dát tip
Taky jsem vcera hodne premyslela,jak moc musi ta zena nenavidet,kdyz muze takhle ublizit. A treba si ani neuvedomuje,ze i tomu diteti. Jak moc se v te nenavisti zuzi videni veci kolem sebe. Drsna realita...***********

gabi
17. 11. 2013
Dát tip

áno, kočkodane, keď som si včera prečítala proz.miniatúru od Petra 333, prešiel ma humor...a teba tiež

sú aj také chvíle, dni, život


Kočkodan
17. 11. 2013
Dát tip
Urcite moc hezky zpracované urcite moc smutné téma.

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru