do čista

Pleseň plesní besnie

ach tak živá

v rohu

nemá vlohy k tomu

vypodložiť nohu                              (trebárs pravdou)

aby sa ti prestal kývať

sporý svet

voľne rozložený po stole

spolu s novinami, ktoré pritiahol prievan

z ťažko rozospatého bulváru

kývajúc sa v nepravidelnom rytme

 

hojdy sem

a hej šup tam

vodku s vodou prelievam

popraskanou doskou crčí do zeme

„raz si povieme“

 

a tak sa písmo zlieva

ako ruda do zlovestných guliek

v rukách mužov

čo práve dostali svoj list „drahý môj“

 

ako atramentová škvrna pod rukami

uplakaného prváka

ktorému učiteľka práve rozbila prvé

ilúzie o tom, že je „o čom“

 

ako mlieko matky crčiace po brade

starého otca

zohýbajúc sa

nad prázdnou postieľkou

 

a tak spomienkami stieram

zažltnuté steny

slovom nemým

kruhy pením

 

nerušte ich prosím

do čista.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

---