Misery

dôstojnosť

Nevidíš to,

naozaj necítiš?

 

Zvíjam sa bolesťami v posteli,

nemôžem zaspať,

každá myšlienka je detonačná.

Vŕzgajú kĺby,

kosti sa štiepia ako suché drevo,

tekutiny vyvierajú z tkaniva

a ja sa nemôžem, nemôžem oslobodiť.

 

Zotrieť ťa s rúžom,

vypustiť do odtoku ako ranný moč,

prevoňať ťa mydlom,

nevzbĺknuť zaživa

...chcem.

 

Môžem tu šalieť

s tvojím pachom pod nechtami

ako jebeš hlava-nehlava

von zo svojej nenásytnosti,

 potiť tu paplón,hrýzť steny.

 

Zaťaté pazúry v zrkadlách,

duša zaliata červeným lakom,

rozšliapané poháre

vypitej zášte,

respirujem etanol

kým plyn syčí

z každej zástrčky

v oknách sa premietajú poplašné húkačky

.... si niekde tam von

a hráš to na iné telo,

kým ja som si už zase prefarbila vlasy

a svoje údy prehrala v pokri

... s povrchnosťou.

---