Hrajúca gitara

 

 

 

Jeden muž pretože bol chorý sa veľmi doma nudil. Nepomohlo zvádzať to

na svoju ženu, tá ako sa snažila ani trochu mu z tej nudy nepomohla. raz sa

zoznámil ten muž s jedným dievčaťom a bolo mu s ním veľmi dobre. Samého

tak ako doteraz ho nič nebavilo, ale keď bol s dievčaťom bolo mu dobre. To

dievča mu raz darovalo malé vtáča a povedalo: Keď nebudeš so mnou vtáča

ti mňa bude pripomínať. A tak keď neboli spolu muž vtáča vzal z klietky, hla-

dil ho a spomínal na svoju milú. Raz ako tak hladil vtáča a premýšľal ako to

povie svojej žene, že od nej odchádza, dobehla za ním do stodoly jeho dcéra

celá zhrozená, už zďaleka počul ako kričí vyhúkaná:" Zahrala gitara sama od

seba. Zhrozili sme sa, keď čistý tón gitara sama vylúdila a ešte viac sme sa

zhrozili, keď sa ten istý tón dlhý, jasný, doznievajúci ozval druhý raz. Nebolo to 

ako keď sa zosype opretá gitara, tá tam nepohnute stále stála."

             "Viem kto to bol, tvoja babka žena moja, tá ťa má zo všetkých najradšej

veď ťa vychovávala. A ty ju máš rovnako rada. Jej láska zahrala, mne muzikan-

tovi sa ozvala." Muž viac nepovedal. Nemohol im predsa povedať, že na svoju

lásku myslel. A oni stále, že to im sa babka ozvala. Muž vedel, že ho takýmto

sposobom prišla babka odhovoriť aby neodchádzal od jej vnučky. Aby neodchá-

dzal od svojej ženy.Bol naisto presvedčený, že to jemu prišla babka zahrať, keď

o týždeň babka zomrela. To už vtedy jej duch hral, už sa chystal odísť a všelikde

mohol už zaletieť. Všetci boli z toho veľmi vyľakaní. Muž povedal:"Keby tá gitara

rozprávala, mala ústa a oči, tak sa tak nezľaknem." Dva mesiace sa bál gitari čo

len dotknúť. Nuž čo mu zbývalo, vtáča pustil do sveta a prestal sa stretávať s tým

dievčaťom a ďalej žil v hroznej nude.

---