Zimná nad Prahou

Vždy ked príde servírka so známou

pesničkou otočíš hlavou

 a na piano hrá polnoc od á až po mol,

kým si tam v kúte ktosi so štebotom

cigarety šúľa.

Záver, večná

nočná logika.

Komu a čo dlžíš?

Mlčíš?

Krčíš  čelo, keď by sa chcelo

povedať dosť.

Viníš noc,

tú starú cigánku z nonstopu

že ti čorla i diery vo vreckách.

I tma stárne,

vráskavie kúzlo všivavého baru.

Chytiť tep, bije. Bije,

klokotá a búši krv do všetkých brán tela,

(tak pojdem s tebou, keby si chcela…)

 no tak nestáť!

Kým žily a tepny mesta

vedú ešte dom.

---