žiaden symbol

opravil som a doplnil predchádzajúcu báseň

jablko

 

pohybujem sa pomaly

z rečí mi nič nevyčítaš

vytesaný

spotreboval som už všetok...

uprostred dňa sa mi prisnilo

 

rieka za záhradou

jablone na brehu

to všetko je len...

prievozník sa mi prihovára príbehom

skúšal ju nájsť s veslami v rukách

 

keby som počítal

s tebou by to nebolo zlé

tak trochu uvažuj

loďka sa kĺže na vlnách

niekde tu som si mal ľahnúť

 

nepokojná myšlienka ma pance

rozmýšľam o tom že je ešte len máj

strhnem sa

odtrhnem ti jedno...

... no a?

 

veď je to iba jablko

 

 

mĺkvy mok

 

čosi ma súri

prepadávam sa naspäť

ale dávam si na čas

neustále sa opakujem ako látka

ktorú som prebral už dávno

 

makovica

ktorú narezala...

... mĺkvy mok

už dávno bolo povedané

v tomto nenásytnom momente

 

utešujem decko

teším sa

že smiech nikdy nebol

ako ja prítomný na tejto slávnosti

sálajúci v chráme ako sviatosť

 

odpusť mi milá moja

že som si na teba spomenul

na múdre zabúdanie

že je priazeň

nad všetko dobré

 

čo nás núti...

 

 

dúha mizne

 

chcem byť konkrétny

vštepiť ti

priamo do koreňa

tieň je však na poludnie ostrý

prestupuje bytie z nohy...

 

mäkký je pupeň

ako plač

hudba z prameňa

slnko mi vysvetľuje stenu

taktiež sa k tebe neponáhľam

 

nikam sa neprepijem

dúha mizne

všetko vychádza

až ráno sa vie vo mne zobudiť

zaviazané blahej pamäti...

 

výkrik sa umne vracia

je presne natiahnutý budík

topoľ a jazero

rybka na háčku

pahreba

 

som si istý...

 

 

žiaden symbol

 

zahnal som hlad po vedomostiach

a znovu som sa napil zo živej...

tvoja pokožka

pálivý dotyk

obnaženie

 

vystupujem z vlaku na prvé

čo mi príde zrazu na myseľ

ďaleko

zostala túžba

nikam neodísť

 

pohyboval som sa vtedy pomaly

zabudol som na to čo ma súrilo

chcel som byť

konkrétny

žiaden symbol

 

jabloňový sad

strom

konár

na ktorom visím pohľadom

kým mi znovu prikvitneš

 

možno až tam...

---