sedím za compom a dopísal som báseň

I.

myslím na Teba

ako si medzi ľuďmi sám

už to by stačilo aby som sa dostal

do Neba

lenže ja chcem vedieť viac

v žiadnej knihe si to neprečítam

nevravia o tom v rozhlase

vie o tom iba môj pes

a tomu nerozumiem...

 

stromy tam rastú

rieka sa prevaľuje v meandroch

svojim blízkym sa radšej vyhýbam

jazykom lížem soľ

ponáhľam sa kamsi kde nie som

oddýchnutý na okenné sklo

maľujem svet podľa seba

ale krutejšie to už nejde

viem že sa nikdy nevrátim...

 

v jednej chvíli človek pochopí

že je tu liaheň duší

ostrov života

zázrak sa nemusí prekročiť

potok z detstva ma spomína

len preto ho aj ja teraz

do básne zapisujem

aby po mne nezostali len zástupy

urazených slovom...

 

II.

prepáč mi chlapče

nezaujíma ma tvoja vojna

a viem že stojím

na hlinených nohách za humnom

možno ani nevieš čo to je

priznať sa Bohu

že by si bol radšej bezbožník

ako sa pozerať

na mútnu vodu padá čistý dážď...

 

môj spev je len trochu trochejský

ináč si vyčíňam

kožu na trh nesiem medzi pannami

kozliatkami a poslušnými

lebo mi bolo dané

vyznať sa že som čistý ako tabak

môj dedo sa na mňa usmieva

z očí mu šibe šibalstvo

tak na toto sa naozaj teším...

 

pohneval som proti sebe susedov

obaja už chcú predať svoje domy

takto sa o tom rozširujem

a takto sa rozširujem

nevadí mi že iný národ je múdrejší

vizionár je vraj dobrý prognostik

ja sa mám dobre

mávam bielou vlajkou nad hlavou

a vízie...

 

III.

vravia mi že som blázon

snívam o mieri kam mierim

svoje kroky

považujem za dosť podstatné

ale viac by mi pristalo

keby som mal na hlave klobúk

jednofarebnú kravatu

nové topánky

a samozrejme kufrík...

 

motív vojnového a vojenského

sa tu preplieta

takže radšej uniformu

do ruky samopal za pás granáty

a poďme riešiť susedské problémy

ruku ti nepodám

mám skúsenosti s ľuďmi

a zvermi

pozývam ťa do zoo...

 

nemal by som pokoj

keby nebol nepokoj

peniaze tečú od teba ku mne

tak prečo nie?

nemám dosť moci

pokým jej nemám moc

modlím sa k tomu

ktorý mi sľúbil Zem

blaho z pozemského života...

 

IV.

a kto som vlastne ja?

občan?

daňový poplatník?

sám ani netuším kam plynú peniaze

na akú vojnu ich treba

akej sa práve zúčastňujem

kto nepotrebuje pohnúť ani prstom

aby sa rozpútala

lebo nám treba otrokov...

 

ešte však rastú stromy

lúka je posiata kvetmi

ďaleké destinácie lákajú

hudba sa potuluje medzi hluchými

projektívna kultúra oslepuje

a my to chceme

lebo sme závislí na všetkom

tisíc vysávačov získa tisíc spotrebiteľov

a samozrejme info...

 

o všetkom čo potrebujeme

za bezpečnosť prejazdu

humanitárneho konvoja je zodpovedné

Rusko

OSN je handra

sionizmus už nie je rasizmom

dvadsaťštyri hodín denne

sa o nás starajú policajné hliadky

treba nájsť vinníka...

 

V.

Otče náš ktorý si na nebesiach

neviem tvoje meno

ale posväť sa toto obrovské dielo

ktoré si si nechal vytrhnúť z ruky

lebo je taktiež nesmrteľný

ten ktorý mu vládne

som iba ten ktorý sa rozhodne

medzi dvoma pólmi

je táto Zem...

 

kráčam pravou i ľavou nohou

ďalej od srdca je okraj kruhu

ale predsa len špirála

je pohyb vpred

jediný pohyb ktorý má zmyslel

lebo dovnútra je kolaps

rozmýšľal som o ničote

ale niečo je predsa len

jediná cesta späť...

 

všetko to našepkávanie je ohováraním

ono sa neustále deje

boli by sme stratení

keby nebola vôľa Tvoja na Nebi

uviedol si ma do pokušenia

ale ja som sa vrátil k Tebe

odpúšťam Ti

odpusť mi prosím

Otče môj ktorý si na nebesiach...

---