Tvoja zakázaná

Včera som na teba myslela vo všetkej počestnosti, len v súvislosti s festivalom v tvojom meste a práve som sa zobudila z erotického sna, nechápem.

Podelím sa.

Stretnutie zo strednej, netuším, ako si sa o ňom dozvedel, objavíš sa tam.

Nikomu  ťa nepredstavujem, nikto sa nepýta, každému je jasné, ku komu patríš.

Všade vládne chaos, spolužiaci sa motajú po celom rekreačnom zariadení, sotva ich vnímam, uchvátená neskutočnou príťažlivosťou, ktorej sa bránime, ale nevieme odolať. V nestráženej chvíli sa dotýkame, bozkávame ako puberťáci roztrasení túžbou, žiaden dlhý ozajstný bozk, iba rozsekané elektrizujúce dotyky pier, jazykov.

Zakaždým od seba odskočíme, keď sa niekto nečakane objaví, našťastie, výklenky a zákutia nám samé prichádzajú do cesty.

Beriem ti tvár do dlaní, šepkám - pozri sa mi do očí, chcem ťa cez ne vidieť! Ale ty ešte viac zomkneš zatvorené, až hlavu zakláňaš, v snahe uniknúť môjmu pohľadu. Čo neuvidíš, nebolo?

Blúdim prstami pod bielou košeľou,  v chvate vždy rozopnem nejaký gombík, ku koncu už plápolá.

Nečakane mi vkĺzneš dlaňou do nohavičiek, slastné zatmenie. Kým ja posúvam ruku k tvojmu stredu, opäť nás niekto vyruší, no zachveješ sa, akoby už našla cieľ.

Ráno sa rozchádzame s výčitkami...

že sa to nemalo stať, alebo, že sa nestalo všetko?