kde bolo..

..kde  bolo tam bolo,bola raz jedna krajina-nekrajina.Ľudia tam trpeli akousi čudnou chorobou,neverili tomu čo vidia a ani tomu čo počujú.Stávali sa im zvláštne veci,napr. ak niekto kráčal po ceste zrazu sa ocitol v dravej rieke alebo sneh sa z ničoho nič uprostred silného mrazu zmenil na blato,ale nikdy nie naopak.Nič tam nerástlo a nekvitlo.Nikto na ulici nikoho nezdravil .Niekedy mali potrebu,aby ich niekto počúval,videl a vnímal.Takéto stavy sa objavovali najmä počas spánku,keď  bol spln.Vtedy vykrikovali zo sna,plakali,smiali sa a tí vnímavejší si dokonca ráno pamätali aj tváre ľudí,ktorých denne stretávajú a predsa nevidia..

Ich choroba občas trochu ustúpila,vtedy sa mohli porozprávať,ale na druhý deň si už nič nepamätali.

V tej krajine žil jeden muž,on jediný zatiaľ akotak odolával,alebo možno žil len v ilúzii.Pestoval jednu rastlinu,o ktorej si myslel,že ho zachráni a pomôže aj ostatným.Ale keďže žil  sám,/dokonca sa bál vychádzať na ulicu aby sa nenakazil/,často aj on pochyboval o sebe,o rastline,o všetkom..či to má vôbec nejaký zmysel.Nemal sa s kým porozprávať a tak všetko čo ho trápilo hovoril svojej rastline a každý deň čakal,že k nemu prehovorí,že sa stane nejaký zázrak.Rastlina dlho mlčala,iba raz za čas rozkvitla.Vtedy jeho dušu zaplavil zvláštny pocit radosti a šťastia.Tešil sa na každú maličkosť,ale najviac na Východ slnka a jeho Západ.

Uplynulo niekoľko rokov a v krajine sa nič nezmenilo,všetko išlo po starom.Muž,ktorý jediný videl a počul ľudí,ktorí popri ňom bez povšimnutia prechádzali,začal strácať nádej,prestal sa tešiť zo svojej rastliny,dokonca keď rozkvitla,tak ju jedného dňa obvinil,že ho iba balamutí,že mu dáva falošnú nádej..Chcel sa jej pomstiť.Prestal ju polievať,ale keďže to nestačilo,strčil ju do kúta,na tmavé miesto

Nevieme čo rastlina cítila a či vôbec cítila,ale podľa očakávania prestala rásť a kvitnúť.Nemala pre koho.