Čaro letnej noci

Čaro letnej noci

Čaro letnej noci,
keď nie je mi pomoci
ubrániť sa zase
práve v letnom čase
tomu tvojmu  bozku.

A niekde vzadu v mozgu
cítim, že sa bránim,
myšlienok sa stránim,
čo by mohlo nastať
(čas by mohol zastať,
pohnúť sa za chvíľu...).

Zmením sa na vílu,
vznášam sa a lietam,
z tvojich bozkov splietam
lodným uzlom povraz.
Nikdy ma nepodraz!

To by bola chyba!
Prežiť sa dá iba
pokiaľ o mňa stojíš,
pokiaľ ty sa bojíš,
že sa niečo stane.
Aj keď nebadane.

Príde zrazu kríza,
nezbavíš sa kríža.
Ponesieš ho so mnou,
s tou myšlienkou skromnou
prekonať to spolu.

A neklesám dolu.
Po tom tvojom bozku
tvár mám ako z vosku,
oči svietia do tmy,
srdce zvláda rytmy...
(Bozkaj ma zas v prítmí!)