láska je retro

príbeh

 

víťazne prudko dravo smelo

aj keď si šepkáš – netreba

sa norí do teba

 

so svojou dušou osamelou

pahreba

rozpáli ešte tvoje čelo

 

priložím triesku do ohníka

aby si sladko zaspala

do rieky príbeh ponáram

 

už vidíš aj ty ako vzniká

pieseň prastará

privedie nášho prievozníka

 

vyberie peniaz podľa zvyku

zapichne koniec ako dýku

 

 

blázon

 

viem dobre – nemám na to právo

vryť sa ti rovno do srdca

aj keď je horúca

 

láska čo prudko stáča hlavou –

zobuď sa

keď telo usedavo

 

za tebou nocou radšej plače

a myslí pri tom na vlny

až keď sa mesiac naplní

 

mal som ťa asi ľúbiť viacej

blázon úplný

myšlienky svoje vriace

 

za tebou do pohára stáča

keď pijem – keď som o tom začal

 

 

fontána

 

do vrecka chlapca sa to zmestí

no napriek tomu ti to mám

predostrieť pred teba

 

fontána zmrzla – a ty na námestí...

do neba

netreba viacej detských pästí

 

si to ty – nie je to však isté

či pocit krivdy ti chce maľovať

tónina molová

 

či práve tebe v prvom liste

vstúpim do slova

a takto pomaly z tej

 

fontány tryská niečo iné

čosi o pohode a – vine

 

 

myšlienka

 

kým vnímaš telo ako prameň

myšlienok ktoré nevidieť

a ktorých niet

 

kým vnímaš zatiaľ len to známe

a do viet

ktoré vždy vytlieskame

 

spustíš si olovnicu z neba

môžeš si priať len ľahkú smrť

alebo neusnúť

 

a myšlienok sa nebáť

súhlasnú

máš vlastne  – a tak seba

 

povedať všetko teraz prinúť

aby si nehľadal v nej vinu

 

 

obzor

 

viem – šikmá plocha je tiež vznosná

v telách prísloví

je ten stĺp morový

 

prikladám básne – vravím zo sna

k tebe – poslovi

čo z toho bude? čo je zo snáh?

 

ktoré sa ponáhľajú zistiť

kde si zakliata

skúšam sa prerátať

 

v tých stopách po kameňoch čistých

slzách u kata

tak ako istí kolonisti

 

roznášať všade svoje slovo

zapáliť obzor purpurovo

 

 

úsmev

 

od jari letom do jesene

ty sa nemračíš

a všetci boháči

 

stúpajú z teba v svojej cene

úsmev voľačí

chcel by sa tváriť zamračene

 

no ty máš pre mňa niečo iné

vlákno akési

na ktoré obesím

 

pavúka v svojej pavučine

také móresy

pestujem iba pri jedinej

 

pri tebe – ty si moja milá

úsmevmi si ma obklopila

 

 

sen

 

kým ešte čakám koniec sveta

kým ťa oslovím

tak ako kvietok makový

 

do mojej izby prudko vlietaš

ako k bohovi

priezračná číra bledá svätá

 

kým snívam o spasení duše

v izbe – kostole

ten sen prebolel

 

do inej polohy som ušiel

myslel na holé

nebo už stále užšie

 

a na rovnakú

krvavú stuhu zázraku

 

 

domino

 

len jedno rameno mi núkaš

čo ma po inom

stúpam komínom

 

ako dym – tvoja rozpálená ruka

kým hráš domino

pozýva vstúpiť jednoducho dnuká

 

padajú latky z tvojho plota

jedna za druhou

čo je ma do druhov

 

hudby a poézie v notách

tie som zavrhol

veď sa v nich ako motýľ motám

 

len ty si pri tom všetkom čistá

no keď to vaši zistia...

---