Ako nemý odraz slnka

Ako nemý odraz slnka

Ako nemý odraz slnka na mokrej dlážke
nútiš ma oči prižmúriť.
Silueta letných rán ma vedie k otázke,
čo vie zo spánku vyduriť.

Nenachádzam už slov. Klzkom na prahu očí
sa malá kvapka vyhráža.
Na konci krásnych snov hrdo do nich si vkročí,
smútok do rosy vyzráža.

R.: Zomrelo leto, nech žije jeseň,
veď žiť sa ďalej musí.
Zakývaj šťastiu, zostala pieseň,
prežiť to s tebou skúsi.

Už len nemý odraz slnka na mokrej dlážke
možno si azda spomenie...
Nie si to ty, čo balvany prevláča ťažké
s nadpisom „Letné sklamanie“.

R.: Zomrelo leto, nech žije jeseň,
veď žiť sa ďalej musí...
Zakývaj šťastiu, zostala pieseň,
prežiť to s tebou skúsi.

Ako nemý odraz slnka na mokrej dlážke
nútiš ma oči prižmúriť.
Letné rany privretých brán ku šťastnej láske
túžia tie brány zatvoriť.

R.: Zomrelo leto, nech žije jeseň,
veď žiť sa ďalej musí.
Zakývaj šťastiu, zostala pieseň,
prežiť to s tebou skúsi.

Ako nemý odraz slnka na mokrej dlážke
nútiš ma oči prižmúriť...