Kniha

Jeden chlapec vobec nemal chuť čítať knihy. Sestra ho stále prehovárala nech číta ale darmé bolo všetko sestrino

snaženie. Jedného dňa prišla poštárka a doniesla knihy, ktoré si sestra objednala.

    "To sú tie knihy o ktorých som ti vravela, že som si objednala,"povedala sestra bratovi. "Neverím, že odoláš nečí

tať. Sú to veľmi dobré knihy."

    "Nechce sa mi čítať. Nebaví ma to ani trochu,"povedal jej brat znechutene. Raz ostal sám doma, sedel na gauči a

pozeral na sestrinu rozčítanú knihu, ktorá pred ním ležala položená na stolíku otvorená. V tom akási neznáma sila

mu rozprestrela pripažené ruky na knihu a nejaká neviditeľná ruka  ho zodvihla za golier do vzduchu a zatriasla ním. Veľmi

sa preľakol. V tej chvíli ho napadlo, či v tom nemá prsty tá kniha čo ju drží. Zato, že nechcel čítať. Určite je to čarovná

kniha pomyslel si. Ako tak premýšľal a strachoval sa zase ho pekne tá sila položila na diván. Držal knihu v rukách

a začal čítať. Bolo to nádherné čítanie. Samé dobrodružstvá a čary. Snáď ešte väčšie ako pred chvíľou. Teraz sa už

zasmial, lebo vedel, že kniha mu neublíži, keď bude čítať. Odvtedy čo sa mu to stalo stále čítal. Túto čarovnú knihu

i ďaľšie, ktoré mu prišli pod ruku. Naozaj to nebolo zo strachu, že musí čítať. Našiel v čítaní veľkú záľubu. Keď sa začítal

do knihy akoby bol sám v tej knihe. Zistil, že je to čarovné, byť pri tom o čom sa v knihe píše. S knihou sa dostal

do ďalekých krajín, bol medzi pirátmi a s chlapcami, ktorí obleteli svet vo vzdušnom balóne. Mali v koši klobásky,

puškya náboje. Raz im balón nechtiac klesol a ocitli sa v snehom zapadanej krajine. On sa jediný vzdialil od balóna

a šiel k domčeku, kde videl svietiť. Vošiel a tam boli nejakí zbojníci. Nechceli ho pustiť a tak na jedného vylial ho

rúcu polievku. Potom sa šťastne dostal k balónu a pokračovali ďalej. Už ho sestra nemusela presvädčovať aby čítal.

Čítal cez deň, keď si urobil úlohy, Čítal keď zaspával a dokonca aj v noci pod paplónom s batérkou ,aby rodičia nevideli.