Na ulici

 

Nekúpiš? Ponúkal mi mladý Cigán

nota bene na hlavnej stanici

Bol pekne oblečený

Nechcel som ale napokon ma uprosil

Chcel som si vziať časopis ale ucukol

Uprosil ma aby som mu ho nechal

Zrazu zbadal policajtov a tak vbehol do herne

Pochopil som že nemá povolenie-legitimáciu

oprávnenie predávať ten časopis

 

Možno to bol ten čo najviac z pomedzi

žobrákov najviac vyžobral a najviac

vyhral v automatoch a aj najviac prehral

Nechal v automatoch všetko čo vyžobral

Nechával si akurát na jedlo cigarety kávu

a pijatiku....v automatoch vyhrá iba ten

ktorý sem iba raz vojde vyhrá desať euro

a už sem nikdy nepáchne

Lebo to čo vyhrá zďaleka neprevýši to čo prehrá

 

A možno to bol poctivec ktorý si vyžobral 

zopár euro a doniesol všetko domov žene

Tiež som raz bol v podobnej situácii

Neviem už čo ako to bolo

Tuším som robil v Bratislave a nemal som

na cestu domov ale mal som pri sebe zopár

kníh zbierku básní ktoré som si kedysi vydal

na základe toho že sa to jednej známej poetke páčilo

Bolo leto a ja som sedel vonku na námestí

a ponúkol som jednému čo vedľa mňa sedel na 

schode moju zbierku 

Chcel som za ňu iba zopár šupov aby som mal na cestu

Ponúkal som mu ju za päťdesiat korún

vtedy boli ešte koruny

Ten vedľa si ma premeriaval ako špekulanta

ktorý vsadil na to že ho budú ľudia ľutovať

a takto predá svoj náklad

Nechcel kúpiť a tak som mu ju podaroval

Na jednej strane zbierky na čelnej strane je

vyfotená moja dcéra a v pozadí more a na druhej strane

som ja ako sa držím lehátka a na hlave mám chaluhy

Nabral som z dna kopec chalúh a vycapil na hlavu

a brat ma vtedy zastavil a cvakol

Malí nemčúri vypasení ktorí pred chvíľkou

chodilo dievča po pláži a vyvreskovala:"Bombolóny"

oni tiež vrieskali na otca:"Papa bombolóny"

Smiali sa teraz pri pohľade na mňa a ukazovali

ma otcovi:"Papa papa papa smiali sa aa otec s nimi

 

Si to ty povedal chalan vedľa mňa

keď si ma prezeral na obálke knihy

mal zbierku a tak sa postavil a odišiel

Vošiel som do jedného obchodu a ponúkol jednej

pani zbierku...tá ma zrazu dostala do rozprávky

Prejavila záujem o zbierku a vobec ju nezaujímalo

že pre mńa je to otázka života alebo smrti

Naradostená mi dala päťdesiat korún želala mi

veľa úspechov nadchnutá že má pred sebou umelca

Klaňala sa mi ako najväčšiemu umelcovi

"Aj moja dcéra píše...rozprávala by sa aj pól dńa

ale ja som už musel ísť

Bol som jej povďačný veˇmi...doteraz na ňu spomínam ako na anjela

 

Len chyby robím odmietol som distribúciu

tam kde som si zaplatil náklad

Povedal som že si to predám sám a potom mi

nezbývalo iba to rozdávať

V jednom bare som dal tridsať kusov

Povedal som že som to prehnal s nákladom

Ľudia ani zadarmo nezoberú bez správnej vety

V kníhkupectve jednom som dal sedem

a pouličnému predajcovi som podaroval dvadsať

keď nemal záujem zobrať za peniaze

Doteraz mi ležia v záhradnom domčeku

nejakých tristo kusov možno už sú opršané

a zničené mrazom...musím ich niekedy pohľadať

Možno sú ešte súce na predaj alebo na darovanie

 

---