Nad rakvou

 

Nemocný 

ochrnutý

sedel na vozíku

Na rakvu súšťajúcu sa do zeme 

pozeral

Do posledku ho opatrovala

ale potom už nevládala

 

Zaplakal nad rakvou

a ja som sa pýtal sám seba:"Bol to

smútok alebo vina

veď mama si vždy na otca sťažovala

Čoby neplakal

Už len preto že vedľa človeka žije človek

dlhý čas

Mne sa stále zdalo že sa narodil

nad rakvou slobodný osemnásťročný chalan

Alebo rozvedený ktorý začína znova žiť

Vravel som si:"Buď ju nemal rád

alebo má veľkú chuť žiť"

Tlačil som ho na vozíku prvý raz

a veľmi ma to nudilo

Otec povedal:"Ja sa z toho dostanem"

---